smrteľné postele

11. mája 2016, kristchortura, báseň

ako znovanarodený sa necítim

v čase, ktorý ma predbehol

za sebou sa nevidím

ísť pomaly pomalým krokom

 

nejaká múza mi plietla hlavu

textúra jej medzi prstami ostala

ako logika teórie zmietla zo stola

čo vypustil som z úst

čo ústa vypustili mňa

 

všetky očakávania

deus ex komuna
koruna ľudstva

koruna tvorstva

človek ach len človek

sú rany
rany hlbšie ako ich dopad

a ten vlčí hlad, ktorý stravuje

vsugeruje, že existuje

ach len človek

postele smrti

smrtelné postele života