strecha cieľavedomie

13. mája 2016, kristchortura, báseň

noci sú plné

ďalekých výkrikov

živých na umretie

mŕtvych na prežitie

pokladám vence

v kontakte

s cestou aká vedie do nemocnice
nikto nečaká

nato keď sa ticho otvorí ako zaschnutá rana

cieľavedomie sebevedomie

strecha nad cintorínom

ránom sa vlečie húf

 

hlava otcova

hlava matkyna
syn je bez tiaže

energia meno a platonizmus

na adrese pre vyvolených
pohanov

od prírody

akí majú ruky z ľadu

plné práce

 

bez akej si neporadia

nepovedia pravdu
na margo

celého komplexu
svedomia

mizérie

blasfémie jednej femy fatale

v tele

minulosti

čo budúcnosť si nárokuje

a nerokuje

pritom o tom kto z koho von

je na svete

jeho konci

medzi inými

knihami

strán