insanitaaa

9. júna 2016, kristchortura, báseň

diagonálne okamihy

vertikálny pád hore medzi knihy

táto bezproblémová anténa rádia

volá S-O-S do bolesti zrezáva sa

mladosť čo činí bez seba svoj imidž

v skutku nepodstatným

mravy a zmarené životy za zlomené svedomie

ďakujem zato, že neberie konca

táto práca na ďalekom ohni

ja a spol s mojím pánom a bičom

do rany spadni

celé humánne prostredie zabijakov slova

a supernova na obzore čo blúzni

súznením s dvojitou maskou času

súdeného tak toľkému tvorstvu ako nádeji bezbrehej
vzatej z jazyka jemu medzi očami
štyrmi zo stredu zeme

výpadok pameti, ktorá myslí, že byť bije polnoc o preteky
len Lenin a druh úspechu na rebríčku spoločenského
azuru
k múru vedie nekonečným radom rad za ich zubatej
a košatej neprítomnosti
 všetko je tu od toho aby sa tomu niekto čudoval
aby do miery v akej sa pozná
meral krok
sem a tam
kde ho nikto neuvidí, nepozná naozaj ako iného
seba samého v zrkadle o samote