v medziach života a medziach smrti
voči zoči sebe nahé ako obedy
kostry, kože, jatka
znášky, a MLIEKO, syry a hory smrteľníkov
po akých sa štverajú ďalší
a ďalší
rodiace sa stroje
trpiace druhy, ktoré zabíja človek zo zálohy
pamäť bez hanby
daj mi pamäť bez hanby
rebríček hodnôt, ktoré sú ako stavby
kde chcem ukryť svoje myšlienky
zo zlata a krve v tvojich očiach
rodinné vyhliadky
ľudstvo a ríša zvierat
sme jedna rodina,
sme jeden druh
všetci, ktorí sme sa pod slnkom
ocitli
pod hviezdou našou šťastnou
na hanbu bez pamäti, bez pamäti
oka som rád,
svoje postoje pre tentokrát vyjadrujem básňou, ktorá bude asi zamietnutá, ale radšej
ako sa nejakej mienke prispôsobovať ; nemám rád povrchnú ľudskú mienku, ktorú o mne si hneď-kde kto robí,
zároveň založenú naa hlúposti a neznalosti mňa; z vykonštruovaných nezmyslov, a poloprávd.
ak by šlo o pravdu niekto by jej musel venovať aspoň 1 minútu dňa,
ale vo svete kde pre pravdu nie je ani zlomok sekundy sa ani ja zvyčajne neunúvam
sa vysvetľovať a vysvetľovať svoje pohnútky a pochody duševné. Kde by som nato bral čas? Pochody duševné sú veľmi hlboké, myšlienky, a stavy človeka sú veľmi zložité a napriek tomu žijeme vo svete kde sa nám tvrdí bez hanby tvrdí, že všetko sa dá odkomunikovať keď si kde aké dilino zapne mobil alebo fejsbuk, alebo čo. Všetko sa dá odkomunikovať, a dosiahnuť komunikáciou? Nezdá sa mi; zvĺašť keď sa komunikuje tak ako sa komunikuje dnes. Za každým slovom ako keby šlo o čas, v každom okamihu akoby už človek niečo stratil; už tým, že komunikuje aakoby prichádzal o čas a telefón alebo počítač nejaký mu majú uľahčiť čo, ale? Tú stratu času, alebo ten spôsob efektívnejšej komunikácie, ktorá ale vzhľadom na svoju efektivitu neodkomunikovala nič? Vieš rád by som vedel nejaké veci, o všetkom možnom. O komunikácii, právach zvierat, a právaach mňa v neposlednom rade tiež. Rád by som počul pravdu, ale zdá sa, že tá je zakliata. Spôsob ako sa ja ´učím´, alebo ´odúčam´ to zlé čo som sa zle naučil je ten, že píŠem. Viac krát si mi dal najavo, že ťa moje písanie nie len , že neoslovilo, ale ešte aj mierne pohŕdavým a extra panovačným spôsobom si ma znegoval a odignoroval s poukazom na kade čo; gramatické chyby, nesúvis textu.
Poviem ti toľko; napísal som stovky textov, ktoré ked by si chcel prečítaať by si si musel vziať aaspoň mesiac voľna minimum. Hovorím písaanie je forma vyjdrovania sa môjho. Mám za sebou aj nejké formálne vzdelanie; 6 rokov školy VŠ, stredná, 8 rokov zahraničie. Nehovorím, že som v jazyku a písaní najlepší, ale jedno ti povedať možem; kôli postoju, ktorý si zaujal ty, ktorý voči mne zaujíma každý na koho som kedy natrafil keď som chcel zamestanie som nezamestnaný 4 roky, na úrade, bez toho aby som sa doprosil aspoň jedného skúšobného týždňa práce, aby som sa aspoň na týždeň cítil ako človek, ktorý má VŠ a ktorý si môže so živ otom robiť čo chce; vieš takú šancu mne nikto nikdy nedal; súhlsím možno robím chyby aj gramatické aaj iné, aale vieš čo? Ja sa nemáam kde zdokonaľovať, ja nemáam kde naplnať to prečo som chodil do školy, nemám kde si zarobiť s tým čo som sa naučcil a nemám to komu odovzdať aj kedy som chcel, lebo všade o mne si urobia takú mienku akú si si urobil ty; neviem efektívne komunikovať, robím chyby, nie som dosť rýchly, a dosť programov na písanie neovládam.
Kedy si ty bol raz tak láskavý a videl druhú stranu veci,že sú vecci, ktoré mi nikto nedaal sa šaancu nikdy naučiť, ktoré by som tak rád vedel, ale je tu sto ďalších k..riev spoločnosti, ktoré ich vedia lepšie, aa rýchlejšie, že mňa nepotrebuje nikto. A ja neviem nakoniec ani komunikovať, ani nič vlastne, lebo nemám ani naato aby som mal minimalnu mzdu.
Toto je tvoja spraavodlivosť, spravodlivosť dnešneho sveta, a jeden z dôvodov prečo sympatizujem so zvieratmi, lebo si tiež nevybrali svoj osud, kým sú, a aani ja som si ho nevybral, nevybral som si to kým som, a každý mi to iba sťažuje, a komplikuje, Nikto ma neučí nič len provokuje, a zaabíja aj to čo vo mne je. Preto symptizujem s tvormi´s, ktorými som jedna krv, lebo človek ma ničí, ako ich. Ľudská besnota dnešného sveta.
krs