moja zem
nikoho nikde kde len sa hnem
samota, samota
stvorený v duchu v akom sa
fragmenty spoja do celku
hýrenia
slabosti, a sily vôle
k sebe sa vrátiť večne sa vrátiť
do svojho tela
po smrti
vzkrieseného z bolesti
aká prekračuje všetky
medze únosnosti v diaľke.
vízia sa nemení, ale kroky k nej
áno, áno prekračuje všetky medze bez hraníc.
Bezhraničné medze bolesti.
celá skutočnosť za elementy existencie.
Elementy existencie, ktoré sa dajú nazvať tu tým a tamtým.
Všetkého mimoriadne nedokonalého, ale sa nezbavovať vplyvu
ani na seba ani na vedomie braného iného.
Z tela do ktorého sa vracia plným
právom prázdneho vedomia.
Ztelesného vedomia, ktoré je svoje, svojho druhu. Ale ako ani to, ktoré sa dostane na mňa
celé podvedomím sýte
v celku dokonalé.
nemožnosťou zarámované
A také výnimky z pravidla, ktoré vynechávam.
V hodnotách, ktoré myslenie robia bezpredmetným.
Za aký okamih, ktorým sa obraciam.
Také slová, ktoré ma neposúvajú nikde inde
ako do nev edomia činu. Podľa plánu, ktorého sa neviem
domôcť.. vízia čo nesie zmysel života, ktorý beží
ako všetko ostatné o preteky bez konca.