keď človek jestvuje ako zviera
v hlbokom duchu opovrhnutia sebou
zakrýva si oči pred tvárou druhého
jeho alter ega zaživa celého
z polovice histórie v delohe tvoriac ho
priemer duševného vyhnanstva
na oblohe
vyhňa zlomených kostí, podrezaných krkov,
vydojených vemien, a zmasakrovaných mládať
v stave absolútneho zániku vzniká
sublimácia pod zatiahnutou oblohou
do živého ide ťať, a ťať