Hovorím
o druhej strane zrkadla
nie o ktorej hodine, ktorá padla
do duše čo vrieska o najhlbšom zániku
v reále skutočnosti k menu zvieraťa
seba do poznania blízkeho
blízkemu
egu v takej tam diaľke a hrôze metamorfúzie
žalúzie preventívy voči nej invektívy
halucinácie beriem si za svoje
bitúnky, kostry, a hoboje
jeden sprievod
o život, ktorý ľudstvo pochoduje
sú za nimi len tvory bezbranné