úd-erom kladiva
na zem padá telo
úd-erom o zem z neho sa stáva
mršina
nie je to moja vina
nie je to tvoj život
nestálo nás to viac nič ako
vzdych nad pultom v regále
stiahnuté z kože, vykostené a bez hlavy
je pojivom našej stravy
železné zvyky proti životu
smerom do mraziaceho boxu ľudského srdca
na piedestale ako tisíc ťažkých kopancov
od života
ako tisíc posledných slov na rozlúčku bez úsmevov
na zem padá telo
úd-erom o zem z neho sa stáva
mršina
nie je to moja vina
nie je to tvoj život
nestálo nás to viac nič ako
vzdych nad pultom v regále
stiahnuté z kože, vykostené a bez hlavy
je pojivom našej stravy
železné zvyky proti životu
smerom do mraziaceho boxu ľudského srdca
na piedestale ako tisíc ťažkých kopancov
od života
ako tisíc posledných slov na rozlúčku bez úsmevov