nie som vo svojej koži
stiahli ma z nej a berú mi dych
aspoň kúzlo času nechám pohnúť slovom
bez významu
a karma svojho druhu programu
dovolí mi vstúpiť do záhrobia
kde sa rodia nové zombije
veď predsa vedia, ktorá bije
hodinu čo hodinu
s mojou otázkou na tvojich perách
hltáš odpovede
aké chcú ničotu
menoviek a čísel
nepodstatných ako fúrie
jednej ilúzie života
ilúzie smrti