Sebekázeň samovraha
Chrlí tvrdé mozole
na mape bolesti od rozkoši
už neplače
Človeče, človeče kto si kde,
kým som ja na odchode po návrate
v čase.
Miesto bludného kruhu
padá do rany
stehu
vyčistí žalúdok denaturovaným liehom
a pokryje popol svoj ako snehom.
Už vidí, že na stopkách oči
sú a búšia do sluchov
v ďalekom mene, ktoré je jeho domov
vyzerá na komsi, kde si a odkiaľ si
paranoia,
paranoia,
smrťou si moja?
Keď nájdeš žilu vstúp do nej poprvé
keď pôjdeš tichšie zabije ťa jej nové
pole pôsobnosti
samovraha
sebekázňou, etikou eutanázie
v zrkadle
rozpoltenej duše
rozbitom
v odvolaní sa k alter egu
bez vízie do krvi počatej
bude nie sám, ani nikým iným
od zeme sebou v prírode.