zvestovali si masky
známosti boli nové ako staré
blesky
z čistého neba jasného ako
celé
pozadie
temna
tu pád z kríža zahrmel
na hlavu
ťažkú v smútku
ktorá je ako guľa k nohe ľudstva
jeho veličenstva srabu, hnusu a podlosti
každého ľudského červa v nevedomí nevidomých
vedených nevidomejšími
steny jari, jesene, a zimy či leta sa priblížili
do hrobu…