Vysrať sa v kozmos

6. januára 2017, kristchortura, báseň

Vysrať sa v kozmos

opantať čas

jeho chtíč zniesť k zmyslom

jedným slovom v sebe zabiť život.

Bude musieť otvoriť rám

pre budúcnosť do akej sa nedotacká

jeho oči polezú po klínoch

v kĺbku nervou buď bude, alebo nebude

celým telom z bytia von.

Hon na čarodejnice a zmíje, ktoré nedráždi bosou nohou

inou ako tá čo necháš vo večnosti

rovnakou stopou k ľudskosti

dopravená ľalia čistej mŕtvoly.

Svedomie ako mafia

odveká krivda pre dva póly vedomia

s momentom na moment sa

uzákonia tajnosti v bode z akého nie je večného odchodu

na nulu

pod rúškom holej existencie

a sametovej hory v záhyboch fysis

zlomenej na život a na smrť.