„Veru, drahí Rusíni, ani vy by ste sa ich báť nemali, keď máte pravdu,“ myslel som si, začujúc ich reči. Neboli by ste všade od nich potlačení, akoby ste ich otroci boli. Duša musí človeka zabolieť, keď vidí to židovské panstvo a šudierstvo! A ľudia pri takýchto okolnostiach hovoria o emancipácii židov! Emancipujte a osvieťte skorej ľud a potom hovorte o slobode a láske k človečenstvu. Oj, na tejto emancipácii ako mravnej, tak aj duchovnej nášho ľudu viacej nám záležať má ako na daromných, citlivých a do zunovania opakovaných rečňovankách o všeobecnej láske k ľudskosti a tak aj k židom. Osvieťme, osloboďme skorej milióny a potom sa starajme o dakoľko roztratených a len z čachrovania žijúcich potomkov izraelských. Nerozum je to dať trpieť biednym a ruky chcieť lepšie rozviazať tým, čo ich dosiaľ k zlému psotnému ľudu potrebovali. A pravdu majú naše porekadlá: „že chudoba všade trpí“ a „komu seľe, tomu reve“ (kto má teľa, tomu bľačí), t. j. dobre sa tomu smiať, kto všetkého má dosť.