Otázka priestoru v poznaní je zvláštnym fenoménom. Ukazuje sa, že si nemožno nepredstavovať javy, ktoré by neboli niekde priestorovo lokalizovateľné, hoci samotný priestor si predstavujeme len veľmi matne. Naša myseľ nás núti predpokladať akúsi nekonečnosť priestoru, hoci sami sme uväznení [14] len v relatívne obmedzenom priestore nášho tela či senzorických a postreceptorických orgánov. A nakoniec, predpokladáme protiklad vonkajšej a vnútornej skutočnosti, hoci nám je prístupná len jediná skutočnosť.