pri vedomí na, ktorom spočíva

25. januára 2017, kristchortura, aforizmus

Zo slabosti človek jestvuje a preto, že ľudský príliš ľudský druh sa vyvinul zo slabosti, že sa vyvinul zo zvieracej churavosti sa mu to mstí na každom kroku keď musí suplovať staré a dobré inštinkty zvieraťa, ktoré sa teraz premenili na železnú košeľu zvykov do, ktorej je votkaný ako tie finty, ktorými naznačujú, že si s ním niečo rozdajú, ale nerozdajú lebo klamú do sveta, lebo klamú sa každým slovom, ktoré vypustia z úst lebo každé slovo je im maskou predpotopnou. Očami starovekého blata, ktorými sa pozerajú na svet v okamihu uzla nutnosti zaviazanom ako šátok na očiach a potom ako býk, ktorý zúri v mori sĺz bez konca úzkosti, celkom sám ako bolesť vedomia a bolesť bytia pri vedomí na, ktorom spočíva.Zo slabosti človek jestvuje a preto, že ľudský príliš ľudský druh sa vyvinul zo slabosti, že sa vyvinul zo zvieracej churavosti sa mu to mstí na každom kroku keď musí suplovať staré a dobré inštinkty zvieraťa, ktoré sa teraz premenili na železnú košeľu zvykov do, ktorej je votkaný ako tie finty, ktorými naznačujú, že si s ním niečo rozdajú, ale nerozdajú lebo klamú do sveta, lebo klamú sa každým slovom, ktoré vypustia z úst lebo každé slovo je im maskou predpotopnou. Očami starovekého blata, ktorými sa pozerajú na svet v okamihu uzla nutnosti zaviazanom ako šátok na očiach a potom ako býk, ktorý zúri v mori sĺz bez konca úzkosti, celkom sám ako bolesť vedomia a bolesť bytia pri vedomí na, ktorom spočíva.