V tichosti sebazáchovy, ktorá sa nedá vysloviť ani dosť dobre opísať v miestnosti, ktorú naplňuje úzkosť človeka, ktorý ju obýva celkom sám bez svojho zovňajšku, ktorý stratil ako masku, ktorú si nikdy nedokázal udržať všetkými zmyslami, ktorú neobsiahol až dokonca domysleného v kútiku duše, ktorá páli ako horúce pery ako horúce tváre do červena biela spálené živým telom aké sa má do seba dostať ako zo seba chce dostať dušu, ktorú nepozná lebo nechce priviesť zmysli k pravde ako rozum k zmyslom už len v čase do, ktorého mu mizne horizont z rúk prázdnych ako priepasť a úst prázdnych ako človek bez vôle.