V tomto stroji, ktorý je mojím živlom nie ako samota, ktorú neznášam z duše celej snáď ľudstva na fleku zabitého ako čas môjho života, ktorý som zmárnil len tak pre nič pre, ktoré som sa narodil a zomriem. Žiadnu úľavu necítim, nič necítim už skoro, už nie je čo a nie je pre koho. Nikto necíti nič pre mňa a ani za mňa a tak ani ja necítim nič pre nikoho a za nikoho. Každý mi je ukradnutý. V ľudských vzťahoch je taká mizéria ako vždy. Nič sa nezlepšilo, ba naopak, ešte sa ďalej všetko kazí ako taký stroj v živle, ktorého žijem svoj zlý sen.