Princíp rovnakosti
Princíp rovnakosti je v systéme sociálneho zabezpečenia na Slovensku uplatňovaný najmä v nástrojoch, ktoré súvisia s rodinou (prídavky na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok, príspevok na pohreb ap.). Možno povedať, že u rodín s nižším príjmom tieto dávky participujú na vytváraní životného minima, pričom u rodín s vyšším príjmom ide o symbolickú participáciu pri zabezpečovaní rodiny a zároveň o drobnú reciprocitu za platenie daní a odvodov.
Výhoda nástrojov na báze princípu rovnakosti je ich administratívna nenáročnosť, kedy sa posudzuje iba minimálny počet premenných.
Podľa nás je rozsiahlejšie uplatňovanie nástrojov sociálnej politiky na báze princípu rovnakosti vhodné iba pre štáty, ktorých populácie sú kvalitatívne relatívne vysoko homogénne, napr. vzdelanostnou štruktúrou; rozdielmi v príjmových kategóriách; zdieľanou identitou v znakoch etnika, rasy, náboženstva, mentality ap.
Pri kreovaní sociálnych štátov tam patrili najmä škandinávske krajiny, čo v dôsledku imigrácie prestáva platiť. Slovensko kritérium vysokej relatívnej homogénnosti nespĺňalo ani nespĺňa.