Princíp zásluhovosti
Princíp zásluhovosti je tou formou spravodlivosti, ktorá motivuje človeka k dosahovaniu zvýšených výkonov, a teda cez pokrok jednotlivcov dochádza k pokroku celospoločenskému. Princíp zásluhovosti tak má evolučný potenciál, čo možno považovať za atribút vskutku dôležitý – ak by sme aj spoločenské napredovanie nepovažovali za hodnotu, pozícia ontologického naturalizmu nás upozorňuje, že stagnujúce alebo upadajúce spoločnosti sotva obstoja v zápase dejín.
Zásluhovosť môžeme interpretovať ako výsledok kombinácie schopností a úsilia. V kapitalistických systémoch ju spravidla meria trhový mechanizmus. Princíp zásluhovosti nemusí vyznieť procedurálne úplne spravodlivo, pokiaľ uvážime napr. nasledovné:
možnosti sebarealizácie nie sú distribuované rovnako (napr. regionálne rozdiely v dopyte na trhu práce);
trhový mechanizmus môže v určitom čase a na určitých miestach oceňovať niektoré pozície či povolania neprimerane;
niektoré lepšie platené pozície môžu byť nadobudnuté cez protekcionizmus alebo klientelizmus;
charakter niektorých typov prác s vyššími zárobkami môže byť na hranici alebo v rozpore s etikou.
Avšak akékoľvek iné alternatívne spôsoby merania zásluh sa nám zdajú byť procedurálne už iba menej dokonalé.
V rámci sociálneho zabezpečenia v nástrojoch na báze princípu zásluhovosti vidíme napr. tieto výhody:
Najlepšie vystihujú participáciu na trhu práce, pričom schopnosť integrovať sa na trh práce sa do silnej miery medzigeneračne prenáša – pomer ľudí s touto schopnosťou v populácii sa tak priamo odráža na stupni blahobytu spoločnosti a môže byť súčasťou primárnej prevencie vzniku sociálnych problémov.
Dochádza k lepšiemu kopírovaniu medziregionálnych rozdielov (napr. vzhľadom na rozdielnosť cien bývania či služieb) ako aj ku kopírovaniu spotrebného správania.
Udržateľnosť takéhoto systému je podporená tým, že v zásade so zvyšovaním výdavkov systému sa zvyšujú aj jeho príjmy a naopak.
Zvyšovanie súladu vstupov a výstupov má potenciál konsenzuálneho vnímania verejnosťou ako systému dostatočne spravodlivého.
Formálna ekonomická výkonnosť (výška mzdy) relatívne spoľahlivo kopíruje spoločenskú užitočnosť.
Systém motivuje k deklarovaniu zárobkovej výkonnosti a nie slabosti, alebo neschopnosti, čo má pozitívny efekt na objem financií v systéme.
Záver
Stručne sme predstavili tri princípy distributívnej spravodlivosti, ktoré sú uplatňované v nástrojoch sociálneho zabezpečenia. Slovensko patrí medzi pracovno-výkonové typy sociálnych štátov, čo znamená, že dominantne najviac finančných prostriedkov prúdi cez tie nástroje sociálneho zabezpečenia, ktoré vychádzajú z princípu zásluhovosti. Ide najmä o komponenty sociálneho poistenia, kde sa vyratúvajú dávky spravidla ako určité percento predošlého príjmu.