Obrátené háky moje smrtiace
úsmevy
v nich bolesť chladu záchvevy
cit strácam vo vedomí..
Lebky sa krčia pod mojimi nohami
na ramenách
chcem, chcem, chcem byť
medzi
kontúrami života strachu plný
prostý
krvi čo priteká do hlavy
človeka aby ju ten ako taký z umelej hmoty
nechal padnúť tam kde je rana..
aby sa v tej hlave jej nedorezal…