Prosím ťa postav sa mi do cesty
nech ťa môžem zlôžiť na lopatky
ideme do seba a na plné obrátky
sú už za nami roky
nezostanú po nás ani mastné fleky
na božích spodkoch
sme v koncoch
v koncoch po rokoch
a roky chradneme
sú chrámy pustými mieštami
kde zubatá kosí na obojku
plášť je jej ta tam
planéta na pol
cesty , ktorou je pokrok
a tu dnu mašina má hostinu
za málo
za málo
koruna, koruna tvorstva ako ľudstvo
zmrzačené, degenerované, umelé, a sprosté …
koruna tvorstva
je matka
tetanus
love©
„Člověk je zvíře, které odmítá přírodu.“