Zlaté zuby nádeje
vytrhané sú a spomienky už iba čoby obrysy
stien po stopách hryzenia svedomia
spomienky
bez dovolenia
vydávaš sa za niekoho kým nie si
ponor sa do šedi môjho čistého štítu
a povedz svetu, ktorý sa nevráti
mlyny Satanove sú melúc všetko zomelúc
ich zrno jesť sa ťa zastanú
vetry do pnúcich plachiet búšiacich v dušiach
via sebadeštrukcia
agora portál
ľahni spokojne v hrobe je čistý vertikálny horor horizontu
koruna vôle k moci z lásky
ťa nezabije
a mladá čo zožerie svoje deti
jej kostra ťa postaví na nohy
a záhrada pochovaných nervovochorých novonarodených
bude darom na rozlúčku
cestou vpred bez nádeje po zuby ozbrojených ozbrojeniek