..len nepovedz
ako chceš sa snažiť do slnka sa dívať na oko
ako zrosolovatelo
na telo,
a to iba to sa stalo nestalo
čo z neho nemohlo
do vôle k moci čistého štítu mäsa
a kostí
surovostí
s teplomilnou rastlinou
čiou vinou
za hlavou hodenou do seba
jednou fľašou, druhou
nohou v hrobe
skrýšou v nore kde more sa
ide rozdať, aby neupadla
kde sa chcela vziať
kur..a smradľavá
výstrely z auróry
ako mesiac vykukuje z flóry
súhry náhod okolností bezpečia
kde končia všetky cesty menom pokroku tam
nevinných
inných