V takom správaní nejestvuje individuálny
prospech. Obranný mechanizmus je mravne prirodzený. Jeden
z najefektívnejších spôsobov boja s krysami je založený na
zničení ich obrany.
Postupuje sa nasledovne: vyberú veľkú a silnú krysu, dlho ju
mučia hladom a potom jej hodia do klietky čerstvo zabitú krysu. Po
určitom váhaní hladná silná krysa zožerie svojho mŕtveho spolubrata.
Racionálna logika jej našepkáva: to už nie je môj brat, je to potrava.
Jemu je už všetko jedno a ja musím vyžiť, znamená, že musím
jesť.
Druhý raz sa latka nemravnosti zvyšuje – do klietky hodia
polomŕtve zviera. Nová „potrava“ je takmer mŕtva, ale ešte
živá. Racionálna logika opäť našepkáva rozhodnutie: aj tak zomrie,
ale ja musím žiť. A krysa zje sebe podobného, prakticky živého
živočícha.
Tretí raz do klietky hodia úplne živú a zdravú
„potravu“, slabšie krýsatko. U silnej krysy sa
opäť zapína algoritmus racionálnej logiky: aj tak nemáme čo jesť. Čo
z toho, ak obe zahynieme? Nech prežije silnejší. A silnejší
prežije.