zbaviť2, -í, -ia dok. hovor. byť svojimi vlastnosťami vhodný, dostačujúci, vyhovujúci na splnenie určitých požiadaviek: Plzenčina i bez ľadu zbaví (Kuk.) je dobrá. Sused Ondro ešte zbavil (Tim.) bol ako-tak znesiteľný;
neos. „Vyspal si sa dobre?“ — „Zbaví“ (Fr. Kráľ) dosť dobre.