Funerál bytia na žive
zrkadlo nehovorí nič
dve diery z neho nevidia von
je zákon slova aký myslí teda je
na počiatku konca tunela
Držať sa od toho tela
na míle ďaleko ako od vonkajšieho sveta
bez vedomia z, ktorého mäso je koža, mlieko
a krv
…nad slnko jasnejšie sú kusy márne
z márnice
vynesené v zuboch svedomia bez nich
Strata je obsadená automatmi povinnosti
už nehryzú do zátylku omylom
akým je tvárou v tvár budúcnosti
každý vzdych na reťazi medzi rečou
na slovo.