korunu tŕňov smiechu
nasadila úspechu snaha
za Zem bytia / nebytia
vytiahla päty z domu
popola a ľahla na druhom brehu
Z poľa vojak sám sa vrátil
vyšľahol na vrchole reťazca potravy
v studenej mrákote javou
Telo kľaklo na chvoste
Zima je tu deň čo deň
Som ďalej ako som bol
OD mlada LODIVODA kde vrchol
viedol nadol a kde bolo tam nebolo nič
čierne nič biele iba bledá stena ako
vracia pohľady
Štíti sa byť na hanbu
Nevyčnievať z radu
je iba strata času
vec najnovšieho vkusu
dávať otázku na otázku
už preto, že humanitu má vo vate
celú večnosť od hlavy až k päte