Cestou na akej nič nie je
Idem tam kde sa živí bránia ísť.
Prášky mi pomôžu cítiť čo noc čo noc
prináša; obzor bytia už v ďalekom obraze.
Keď strach vysloví jasnou rečou tela
svoje slovo posledné
budeš ako neriadená strela čo dotkne
sa hviezdy v nirváne.