oči zvodcu
hovorí do krvi
čistá duša páli tvár
zabudni dýchať vedomie
zvonku je jar
jatky odpadky držia krok
kto H2O vie
vidíš ma v zrkadle koncov sveta
je rozbité ako mraky vetra
vytiahni hlavu zo svojho zadku
otoč sa a vyzvracaj do jej výstrihu
podľa najstarśej módy
idú schody mejnstrímovej vedy
kde tu sa pohli ľady
odpadli figúry fragmentov
exkrementy štípu v krku
armády pochodujú na smrť istú
každý život je pre nich prechádzka ružovým sadom
nechávaš ležať zabudnuté mršiny ich ladom