Ničota mi nehovorí nič. Ale mohla by mi hovoriť aj všetko. Jedno slovo, ktoré vypustím z huby na margo systému. Mám trému, že žijem.
Polhodina, hodina, druhá hodina, deň, dva, rok, desaťročie, život, storočie,tisícročie. Vezmi si, že všetko čo si kedy prežil nie je jeden okamih, za ktorý vznikol tento svet, alebo ´vesmír´, nezodpovedá to ničomu, nikde, nikdy, alebo v konečnom dôsledku nie vedomiu. Ten čas, ktorý ty prežiješ kedy nezodpovedá ničomu. Ani nikomu, ale ani spoločná reč to neovplyvní.
Celá debata | RSS tejto debaty