Ale chtěl jsem se tě otázat: Miluješ lidstvo? Budoucnost jeho?“ „Nemiluju dosud – snad později… Ale poněkud je mám přece jen rád jako hlínu k formování… Snad je to též již láska – nepřemýšlel jsem o tom dosud… Ale co nazýváš lidstvem?“ „Lidstvo,“ pravil pomalu Eugenio… „Řeknu-li lidstvo, myslím na to, co je na něm vznešené – na […]

Hviezdy v tvojich snoch padajú do mojich dlaní niekde na svitaní kde hrana už nezvoní sa budím z mŕtvych ich kostí a pozostalostí a neudám už ani vzdych

Život som dostal do daru ako ranu, ktorú nevylieči samovražda. Chcem aby tvorca pozeral touto štrbinou celú túto kratulinkú večnosť a to každou hodinou, aby do jej tlamy sa díval na samé dno. Takto ho týram.

Pavúčie siete ako odtlačky prstov na tvojich viečkach bez snov po nociach kde obracia sa v plameň Dôverne prázdne vedomie na aké padá kosa Ostatky mŕtvych v náručí do priepasti zhučí dávno-vek nemáš v kom sa poznať slepé uličky vedú za stopami.

http://www.wolf.sk/sk/clanky/odovzdali-sme-viac-ako-50-000-podpisov-pod-peticiu-za-nic-dakujeme

Neberiem subjektivitu a objektivitu zo srandy.Ale keď vezmem intersubjektivitu, by som povedal, že pravda a dobro spoločné sú založené na médiu jazyka, skôr ako by mali byť výsledným produktom individuálneho subjektu. Šeptanda. eskamotáž, kunda šeptanda. sranda aj keď tej nebude. o sto šesť o preteky krysie cez diery

Nedostatok nenávisti nie je dôkazom lásky. Neschopnosť nenávidieť nič nedokazuje.

A vychádza hviezda od oka odliatku na seba berie podobu masku. Ranná zora veľhora…