mágia čierna na bielom; kauzálny funus/odpoveď pre LV/

9. októbra 2015 13:43, Prečítané 1 374x, kristchortura, Nezaradené

Co mám pořád s tím „před“ a „po“?! „Před“ a „po“ konstituuje pořad dne, tzv. řád pořádku, pohádku pořadí (nechceme tu neřády!);

chceme pohádku,třídní taxonomii, chronologii (chronickou patologii třídní návisti agónii… jen ať se s ničím nehýbe)… předsudek

úsudku představy už mne nebaví a k smrti se chci ubavit – průnik do infinit není vtip, nikdy nebylo nikdy, nikdy nebylo teď… až teď…

dělá to jen pro ni, on i ona jsou ufoni, „pojmové clony“ klony („od před/stavení reality k realitě představy“); Sudička u kolo/vratu

přede PŘEDEM nit NIC…

Čo máš stále s tým predsudkom?

Mám s ním to(-též), co Ty máš pořád s tím „myšlením“; mám s ním mam, růžové brýle mámení, že JÁ s/ním nic, to on se mnou,

že mu to baštím, tomu takzvanému… ano, o rozumu mluví(m) — rozum ovšem „dělá“ totéž co zažívací systém; zažívá (zívá, vzývá),

bere si (nárokuje) co potřebuje a co nevyžaduje (nepotřebuje), to vylučuje. PRINCIP SELEKCE (opět ROZDĚL A PANUJ) se pak

odráží v tzv. třídním boji, náboženských válkách, zpravodajských rošádách, civilizačních zlomech, tmářském snobismu osvěty,

ekonomického oportunismu a všeobecného blbnutí v kultech vědeckého okultismu a institučního dogmatismu (jak o něm mluví Pierre Bourdieu: „Ustavení (institution) je akt společenské magie.“ … „V dnešním světě patří kvalifikační diplom k magii, stejně jako kdysi amulety“); Jakmile zpravodajské agentury pod palcem školství (povinná školní docházka) a sdělovací prostředky (povinný T.V. poplatek), tak je z obyvatelstva plastelína a sezónní sociální diskurs nedotknutelného (tabu); nakonec si to beztak každý vyžere, pokud

ovšem už předtím neschlamstne ego svého nositele…

Sudička u kolovratu pradie predom nič a nie je večného návratu?

.. kvalifikační diplom k magii..čierno -bielej mágii, alebo mágii čiernej na bielom ….princíp selekcie aj prirodzený výber, ktorý v zmysle rozdeľuj a panuj zaviedli ilumináti? vieš ako si prerozdeľujú moc nad svetom tým, že prirodzene vyberajú s toho čo sa deje.

Magický realizmus…oportunizmus vedecko technický je kvantovým displejom eventuality. Mnemotechnický sylogizmus. Keby bolo to čo hľadáme večnou prítomnosťou tak to večne nehľadáme. Myslieť je teda von koncom nemožná operácia, lebo ten kto je operovaný je tým, ktorý operuje. Teda činí pokiaľ myslenie je činnosťou sám seba do prítomnosti ako sa iný do minulosti prečiňuje. Predčiniť a počiniť ako aj zapríčiniť a predzapríčiniť a podočiniť a poodčiniť a predpoodčiniť a poodzapríčniť…neviem ako ďalej aký slovník by sme mali používať na všetky druhy kauzálnych prechodov zo stavov do stavov, ktoré sú sebe dané logickou príčinnosťou…a

je kauzalita vôbec logická?

vieme určiť s konečnou platnosťou, že niečo/čo?/ predchádza čomu? Napríklad, že chaos predchádzal poriadku? Prečo by to robil? Že chaos zapríčinil poriadok? Prečo by to robil? Kto z diania dokáže dianie? Kto s príčinnej závislosti fenoménu na fenoméne dokáže, že sa niečo ´nedejateľné´deje, alebo nedeje? Slovo ´dej´ je od slova ´idea´? Ak nie tak má k nemu nápadne blízko. Čo je dejom aby som to nemyslel? Deskartes, ktorý mi tvrdí, že myslím teda som by býval povedal presnejšiu definíciu myslenia keby povedal čo Nietzsché; ´myslím teda sa dejem´, ale čo bolo skôr? Dial som sa alebo som myslel, že som s čoho som vyvodil spätne, že som teda, že myslím nato, že sa dejem? Je myslenie len procesom reflexie? A čo slobodná vôľa v procese myslenia sa do diania,vmýšľania sa do diania do bytia samého sebou v dianí ?Viem o tom, že som od toho tu, že sa dejem, lebo som sem tam, ktorý sa deje s tým, že vie, že sa deje od toho aby bol..

Alebo chcel Deskartes skôr definíciu bytia ako myslenia? Vie myslieť sebou sám kto sa deje kto od toho tu je, že sa deje mimo iného,preto, žeby bol tým kto sa práve tým, že sa deje ´umožňuje´ a tým sa činí potrebným, až prepotrebným stranou všetkých lebo tou nežije?Stači, že myslím teda som? Stači ti, že myslím teda som? Stačí ti, že myslíš teda si mnou?mimo iného sám sebou?

pekné

a trefné

určite

veľmi decentné

a na rovinu

situované

PRINCIP SELEKCE (opět ROZDĚL A PANUJ) ; rozdeľ sám seba a panuj svojím dvom častiam; žeby tento princíp selekcie platil aj na onu metaforu androgynných polovičiek, ktoré sa stále hľadajú a nevedia si k sebe nájsť cestu?

sudička u kolo/vratu

přede PŘEDEM nit NIC…

predsudok je predom nič? Preto, že z ničoho myslím nič teda sme nič už vopred? Vlastne by sme sa mali uvedomiť ako predne nepoužiteľní ako predne nezbadateľní dokonca by sme si mohli myslieť, že kde nič tu nič nie je ešte ani toľko? čo ja mám z myslením? Myslím, -pred a po funuse. V kuse myslím jednom? Jeden kus, ktorý je programom dňa? Rad poriadku? V poriadku, ktorý je obráteným chaosom. Vedz, že ordo ab chao znamená ´pred poriadkom chaos´, ktorý je z neho stvorený teda, že s poriadku sa delením ako bunky stal chaos a s chaosu sa stal poriadok. Bunka svetovládna? Vláda svetobunečná?

Pred poriadkom do chaosu ustupuje človek, ktorý je s chaosu v rade poriadku nového sveta ako je ten poriadok slobodomurárov sveta dnešného. Ovšem, že čím skôr sa jeden dá do poriadku s chaosu, že čím skôr si vezme poriadok za svoj tým skôr sa v chaose stane lebo chaos je živlom, lebo chaos je celým telom poriadku v živelnom neporiadku, alebo amoku, ktorý je v tanku myšlienková liaheň, ktorá je vyhňou sebaprostednosti. Existuje myšlienka skôr ako stvorenie poriadku s chaosu? Myšlienka daná chaosom, v skutočnosti chaosu, ktorého

je vlastne živná pôda myslenie, ktoré je od nepamäti svetom sveta? Povedzme, že od začiatku konca sveta svet speje ku svojmu koncu na začiatku vždy keď sa nachádza, ale že medze reality a nereality sú neoveriteľné skúsenosťou čo potom s chaosu stvorilo poriadok, keď sa medze života a sveta v chaose zdajú byť hranicami, ktoré poriadok nevytýčil? Alebo sa týči poriadok ako tá najvyššia budova sveta nad hlavami plnými chaosu, budova, s ktorej vrcholku sa pozerajú s obdivom všetky oči ženské do, ktorých padá každá myšlienka skôr ako sa narodí ´pred-stavená´ realita v ´po-stavení´ existencie, do ktorej sa nikomu nechce ako do budúcnosti danej dávno minulosťou danej, ktorou je prítomnosť dávno minulá v celom logu?

Pred poriadkom do chaosu s chaosu do poriadku- človek ustupuje …si aj ty +človek teda človek pozitívny? Chcem povedať krvou sa nič nedokazuje za koho? Je to vec dokazovania´plynatosti bytia´ ten tvoj charakter vedomia reči, ktorá je telesnou??Plynatosť bytia sa dá pochopiť ako ´svietiplyn´ alebo plyn , ktorého plynnatosť je halucináciou v prechode do budúcnosti, ktorá sa vyparuje lebo je nehmatateľná. Súradnice práce na tejto lampárni. Myšlienková lampáreň kde sa svieti plynom. Všetko sedí v sebe dosť hlboko aby chcel rozbíjať atóm hlavou, ktorá mu drží ako guľa pri nohe.

´Pojmové clony´ sú plynnaté domy. Natalita je obmyslením vôle, ktorá je sebou sama daná ako čistá úroda ako horizont čistého nebytia, ktorým sa dá povedať je smrť. Ale čo je bytie oproti smrti, ktorá je čistým nebytím? Je bytie znečisteným nebytím? Amorfný stav;

Amorfný stav je pre látku energeticky nevýhodnejší, takéto látky sa niekedy nazývajú aj metastabilné. Príkladom amorfných látok je sklo, alebo väčsina polymérov (či už syntetických alebo prírodných) – živice, vosk, celulóza, kaučuk atď.

Pre ´látku´. Látka na lehátku, ktoré je obráteným do slnka sedimentom poľa vedomia, na ktorom mi nič nevonia. Stojím tu smradľavý stĺp neposlušnosti, ktorá ma bolí, ale zároveň pochybujem, že pochodujem z davom vykričaného cieľového konzumenta,ktorý je produktom paradoxného vedomia doby ´ultra-heterodoxie´ filozofickej reflexie. Len si poslúž a príď na koniec radu-poriadku, do ktorého ťa radia od konca zo začiatku chaosu, v ktorom je každý tónický afekt pred -po-kladom dávania sa v šanc skutočného´reálu´. Reeálie sú takými reáliami, ktoré sa opakujú, lebo všetko čo sa opakuje sa dokonca skracuje v úmysle, v bode do ktorého prechádza stav, v ktorom vychádza na javo , že sublimácia je asimiláciou moci ako praxe, do ktorej zavádza enteogenetické paroxysmi —idea je ako explodujúce ego.

– průnik do infinit není vtip, nikdy nebylo nikdy, nikdy nebylo teď… až teď…nikdy nehovor nikdy ešte až teraz už navždy ..prienik je dvoch rovín na horizonte vždy takou fixnou ideou pre mňa osobne. Čo preniká čo a čo do čoho zaniká. Poznanie sa mení vzhľadom k alebo od. Oslobodenie sa od poznávania sa seba samého. Byť samým sebou nie je možné kým vec nie je ´o sebe možná´,lebo ja ´o sebe´ nejestvujem pokiaľ ´v o sebe´ neexistuje kauzálny spoj teda kauzálny nexus. Musí byť medzi realitou a mnou ´niečo´.. to čo hľadám, lebo si myslím , že som minimálne to čo je po funuse kauzálnom ako je smrť napríklad.

..niť….