národný satanista

Teória sociálneho zverstva-aby ťy psia mater jeb..la keď ťa už mala… Tam nás ničia a preto chodíme do zahraNIČIA.  Ale dobre tak ju dopredu posuniem,  strčím jej na štart ten hrubý kolík do prdele, ktorý mi tam strká ona aby sa rozbehla a v najlepšom prípade už do zgegnutia ani nezastavila. Si mi fuk keď sa takto chceš chovať.

Idem dneska do práce a necítim pritom nič. ..robím niečo, ale necítim pritom nič. M mi vraví, že zle spáva poslednou dobou. Som dokonca rád, že už to skončilo aj keď tento výsledok je dosť zlý. Nadto čo sa bude robiť od tohto momentu v tomto úbohom živote si zase čo je horšie neviem ani predstaviť nech zapájam, ktorú časť hlavy a mozgu len nechcem. Zdá sa mi, že po mnoho stránkach som iný ako som býval, ale furt to nie je ono pokiaľ ide o sociálne zverstvo, ktorého sa podieľam.

Môj názor na celú situáciu a pritom sa nič zlé nestalo. Len čo ma odje..ali sociálne zvieratá jedny. No mohol som mať iný život, ale nemám ho hovorí Zarathuštra. Mohol som mať vysokoškolský titul no nemám ho a neviem čo bude nasledovať pokiaľ sa môjho vzdelávania týka. Celkom sa ma to dotklo, ale zrejme sa nedalo s toho výjst ani ináč ako takto. Do štvrtka vydržím, spracujem nejakú tému a pôjdem hore ´sám´. V´Vieš krásna a smutná láska´, že tebou musím pohŕdať, lebo tebe stačí urobiť ten smutný pohľad zasnívaný do prázdna a nemáš o priateľov núdzu kdežto ja chodím už dvadsať rokov sám a vôbec sa takto sám som a chodím  a normálne si ma ani nikto nevšimne, všímajú si ma len pri príležitosti, že ma chcú zje..ať.

Hovorí, že definíciou chudoby je, že ´kde nič tu nič´ a to je teda fakt podľa toho som chudobný. Môj život je definíciou chudoby. Definíciou chudoby, ktorá nemá obdoby, lebo ja som chudobné sociálne zviera.  Chcem tým povedať asi toľko, že chudobné sociálne zviera medziľudským kontaktom je, alebo sa stáva ešte chudobnejším. A po každej stránke závislejším, chudobné sociálne zviera, ktorému už nič nič nehovorí. Som nervózny zo života, lebo nikam nevedie a nič mi nedáva taký život v izolácii, lebo ani ináč sa neviem zo životom vyrovnať, ale táto permanentná izolácia, ktorú na mňa uvalila a uvaľuje ´žena´ odkedy som, táto permanentná izolácia v, ktorej ma izoluje od seba večne aby mi náhodou ´neublížila´ svojim samozvaným zlom sa len tak ľahko u normálneho človeka teda normálneho sociálneho zvieraťa nevidí.

Takže sklamanie, ktoré som prežil je veľké. Titul mi nedali a po troch rokoch im neprišlo vôbec blbé ma vyhodiť do pi..e, lebo sa nič nedalo ani lepšie robiť v tomto prípade. Iste tak som teda dopadol. Vyhodil som tri roky zo svojho života von oknom. Ako okom, ktoré je oknom do duše som ich vyhodil, a nič, alebo nikto už na tom nič nezmení.

Tento fakt je balvanom v ceste môjho života. A možno každý fakt je kameňom úrazu. A mám začínať od piky od znova musím asi začať. Neviem či sa na to ešte dám, lebo okrem toho, že to nie je fér tak začínam byť v neúspechoch rutinér a jeden neúspech keď strieda druhý tak sa človeku nechce do ďalšieho boja ani omylom..

Zrazu som kameńom úrazu aj ja a zrazu je kameňom úrazu celý život o, ktorý sa potkýňam ako o chodník. Neexistuje vinník len sociálne zverstvo je možné zobrať v úvahu, ako sa vôbec mi vidí, že ľudia chcú byť pospolu a preto sa jeden k druhému cítia mať blízko čo je teória sociálneho zverstva, lebo sa história odohráva na ľudskej hore najvyššej.

Ako rozmýšľam čo pre ňu znamená si šuknúť a vychádza mi, že šuknúť a mať deti je asi na jednej úrovni a preto je tento ´akt tak poetický´ a na posranie zároveň. Vedomie sa ukotvilo do štruktúry jazyka, ktorého múry sú už zbúrané. Sedia veci, ktoré sú na rozmyslenie rozhodené. Opanoval som sa, ale v duchu života na, ktorom nevysím ako na tej skale. čo je dobrá analógia pre bežné ´sociálne zviera´, ktoré sa definuje vo vzájomných vzťahoch na, ktorých vysí ako na uvedomelej pretvárke, ktorú hraje. Ale nehraje ju všade tam kde ide o jej záujmy tam je pretvárka skutočná.

Nebetyčná dokonca len zo mnou sa babre ako mačka z myšou, ktorá je hladná. Som ako som, ale mal by som byť ináč hovorí Améry slávny existencialista. Ako ináč ako ale byť? A ináč k čomu byť, alebo ku komu? Vedomie mi zastrel  akýsi prázdny pohľad a tak vidím, že ako som povrchný človek lebo mi doslova pohľad na život, ktorý je milióny rokov starý zastiera vedomie. Surovo ma vyhodili vôbec žiadne argumenty nestačili a boli rozhodnutý ma vyhodiť len tam hrali smutné divadielko v, ktorom som sa cítil tak podvedený, ale aspoň vidím ako to smutné divadielko vyzerá v podaní ženy so mnou a to divadielko už trvá nejeden piatok. A ona sa takto klamať a podvádzať ani vôbec neštíti. Vôbec jej nepríde divné, že klamať a podvádzať ma je niečo zlé, alebo nevhodné lebo som vôbec mal tú drzosť sa na ňu pozrieť a myslieť si, že preťahovať ma bude ako svojich slávnych Nemcov a švábov a podobných chujov. A naozaj preťahovala aj švábov a Nemcov a ja úplný slovenský úbožiak som mal tú drzosť sa na ňu ´krásku´ pozrieť a pritom jej nedať milióny minimálne na podporu jej výjazdov do zahraNIČIA. Tam nás ničia a preto chodíme do zahraNIČIA.

Animované tváre, ktoré vyzerajú zo svojich úkrytov, ich malé čierne očičká sa pozerajú do tvojich bez slov. Je len otázka času hovorila mi, že kedy sa stane všetko ako sa stať má, ale ja som vyhodil všetok svoj čas na bezpredmetné veci a nemám už ani čas a ani veci, ani myšlienky ani závery a ani dôvody, ani cestou tam a ani cestou a späť cestou osudu, ktorý nepozná vraj odpoveď na čas, ktorého otázkou je všetko, lebo s času urobili otázku času.

Otázka času nadomnou vysí ako meč, ktorý rozotne historiu ako monument v, ktorom som zakliatý ako v tranze na koze jednej sa držím aby som nespadol a je mi smiešno s tohoto života tak tragického, že jeho tragédia je až na smiech. Prečo je tento život tak tragický? Tak smiešne tragický?   Nemám ani základné informácie kde len to všade bolí?  Kde len cítim tú prekérnu bolesť duševnú dnes, že mi ty neporadíš s odpoveďou na túto otázku? Keby som mal povedať, že koľko- krrát ma už takto ojeb..li ako naposledy včera či predvčerom povedal by som, že teória sociálneho zvieraťa funguje na jedničku. Sociálne zviera totiž je jedným možným druhom človeka okrem, ktorého sú žiadne ďalšie pestovateľské odrody zakázané. Iným ľuďom ako sociálny zvieratám sú ich životy zakázané. Je im zakázané byť tým kým sú. Kým sú byť nemôžu lebo by im s toho mohlo hrabať v spoločnosti by sa im mohlo s toho niečo stať, lebo spoločnosť sociálnych zvierat medzi seba neráta nikoho kto ako sociálne zviera neexceluje, lebo nepoužíva sociálny program excel. Vaša excelencia ste nezaexcelovali nejak.   Smiešne nachádzať sebapotvrdenie večne v prehrách a porážkach ako takých vyrážkach, ktorých mám habadej. Nič než vyrážky, ktoré sú ako pľuzgiere ako pľuzgiere v diere, ktorou sa stala moja hlava do, ktorej padá všetko ako do čiernej diery s, ktorej sa netratia informácie pre, ktoré žijem. Možno povedať, že žijem pre informáciu niečiju.

Rozmýšľam v čom so dobrý, ale nedomyslel som sa k ničomu. Žena mi ničí život a ona to dobre vie. Proste ničí ho tak, že zo mnou nie je to je jednoduché pochopiť, lebo vo vzťahu treba dvoch a keď mi svoju prítomnosť zapovedá tak ma ničí a dobre vie, že toto ma ničí, ale napriek mne to bude robiť aj naďalej lebo je podľa všetkého empirického výskumu nestačím. Zistila v empirickej realite podľa, ktorej sa orientuje, že jej nestačím a všade v tejto realite vidí známky toho, že jej nestačím, že ma nepotrebuje lebo ju neposúvam dopredu. Ale dobre tak ju dopredu posuniem,  strčím jej na štart ten hrubý kolík do prdele, ktorý mi tam strká ona aby sa rozbehla a v najlepšom prípade už do zgegnutia ani nezastavila.

Nech je po jej, alebo nech je po mojom. V tomto tu bude večný svár lebo nikto nechce priznať druhej strane pravdu, alebo argument. A keď sa nedá priznať, že aj ja mám možno v niečo pravdu tak dobre tak mne je fuk potom aj tvoj život aj ty.
Si mi fuk keď sa takto chceš chovať.

Problém je, že nato aby sa vôbec dialo čo je vhodné sa patrí byt tvrdý ak možno čo najtvrdší. Je celkom prirodzené, že ona je tvrdá matka tak ja musím byť tvrdý tiež nie? Skutočnosti a problémy, ktoré sa na mňa valia ako tie kamene z vrchola hory ľudstva sú tak veľké, že treba byť tvrdý aj mne, že musím vydržať a zaťať zuby a nepovedať nič? Nepovedať nič keď mi kydajú na hlavu hnoj?   Taký som bol vždy, nikdy som nič nikomu nehovoril, veď načo sa aj tak nezmení na postoji jej ku mne nič, lebo je presvedčená len o sebe a nie o mne a mne sa prinajlepšom môže vysmiať. Tak nech sa vysmeje už je zase na čase, ako vždy sa mi vysmiať a zdrhať čo najďalej odo mňa aby si náhodou neublížila na mojom utrpení ešte sprostredkovane.

Ale pre mňa je to hračka, veď osud sa zo mnou maznať nebude. Ani osud a ako vidím ani žena po triadsiatich rokoch jej ani nenapadlo, že už by možno bol najvyšší čas a pre istotu sa ešte pochválila, že jedného vymenila za druhého a mňa niekde medzitým preskočila akoby som ani neexistoval nikdy neprichádzal v úvahu. V tomto kolobehu zlej krve to, ale tak chodí už roky. A nemení sa vôbec nič takže ťažko povedať s čím mám byť spokojný. A to som aj povedal otcovi, že nie som spokojný zo sebou ani zo životom a ani s tým čo sa deje zo mnou a ani čo sa deje medzi nami, že vôbec s tým nie som spokojný. A skončilo sa to tak ako vždy; jednou závratnou porážkou, porážkou obrovskou, ktorá naozaj nemá páru. Ale tak to asi malo byť, mal som stratiť všetko a všetok svoj čas, kto vie koľko ho ešte mám aby som konečne prehral úplne aby som si siahol na toto dno na, ktorom už som ako doma. Na úplnom dne na, ktorom ako na prahu bolesti spočívam.

Moje dno je prah bolesti človeka kde sedím zahalený do svojich mrakov a do svojích chmúr, do svojích chmúrnych obrazov. Baška, ale sa na mňa nehnevaj lebo som sa neštval  ale naštval zato, že si ma odsúdila ako v poradí už neviem, ktorá žena. Tebe to možno tak nepripadá lebo ty žiješ v iných dimenziách ako ja, ale odsúdila si ma zato aký som to je prvé, že preto zo mnou sa ´byť nedá´, zato čo chcem, že moje ´predstavy sú márne´, že aj si neviem nič predstaviť, zato ako žijem, že nemám ´nato´ aby som ťa získal lebo viac sa neusilujem, nesnažím a utekám od toho všetkého a zato, že som ťa viac nezaujal teda tak aby som ťa zlomil a presvedčil ako ten od, ktorého len čakáš a doslova zbesilo čakáš kedy už len ťa zlomí a bude ti ležať pri nohách. Tak nie ku mne si sa s takým rešpektom rozhodne nikdy nechovala a naopak podľa toho čo hovorím si sa snažila práve skôr mi ukázať, že nemám nato  ťa dostať, že je pre istotu lepšie ani nezačínať?

Také vysoké sebavedomie máš pokiaľ ide o mňa len aby si ho mala pokiaľ ide o ´normálnych´ ľudí, ktorých sa tak snažíš presvedčiť o tom kto si a prečo si a ako im ukážeš, že čo všetko vieš a dokážeš a možno to aj pravda je a všetko sa ti to podarí a možno hej si viac ako ja a všetko čo robíš presahuje a prevyšuje všetko čo som ja a všetko navždy do budúcnosti za rohom.

Tak potom za rohom sa stretneme.

V kníhkupectve za rohom…