národný satanista

Ľuboš

Poslyš, vychází vůbec nějaké knihy v rusínštině, podle Wiki mluví rusínštinou přes půl milionu lidí,

existuje nějaká rusínská poezie, nebo něco tak?

viem o stránke http://www.holosy.sk/

—rusínska poézia by zaujímala aj mňa keďže už v azbuke trošku chodím…V hlavě mi víří roj asociací… asociácie, ktoré sa na plné obrátky tiež, v mojej hlave ..hrnú, že sa hrnú. Asociácia je taký obraz na základe podobnosti vyvolaný z minulosti na báze podobného, v minulosti okom, hlavou uchopeného obrazu?

Niečo v rusínštine určite vychádza, prečo to chceš vôbec vedieť? Verím tomu, že niečo vychádza, ale čo, v akej kvalite, komu, kde kedy, ako sú všetko pre mňa jedna veľká neznáma.

Zejména oceňuji, že máš (sem tam) i smysl pro humor; oba ostatně víme, že žádná energie (pokud vůbec)

nepřichází vniveč. –Asi súhlasím. Pracovať s energiami môžu hádam len ´vyvolení´..alebo sme všetci na energiách nejakých? Rozprávali sme sa ti tu poviem ti Ľuboš, s jedným psychiatrom na tému energia tak mi blislo; a on mi tvrdil, že slovo energia používali gréci v zmysle ´hnutia´ v zmysle slova ´hnutie´ ..ďalší zmysel malo to slovo pre orgány telesné aké mi dnes máme pre slovo ´funkcia´; čiže keď napríklad máš funkciu obličiek/ledvina, keď máš že jej funkciou je ´vymešovat´ tak gréci by povedali asi, že energiou ledvin je vymešovat, alebo tak, že máš funkcia orgánu ako energia orgánu.. keď vezmeš povedzme etymológie ďalších slov ako ich dnes používame z gréčtiny a tej filozofie možno by sa človek divil ako ich význam dopadol, že dostali význam nový, alebo starý celkom stratili alebo čo ešte… s tou energiou to je, ale pravda neska to slovo používame skoro ako dobré ráno a večer ale žeby kto chcel vedieť čo sa tým vážne myslí je otázne.

ale je to natolik závažné (aspoň pro mne ano), že si to

přímo říká o delší intervaly, aby ten informační balík v klidu/neklidu nalezl vhodného příjemce.

informačný balík, –slovo informácia bude tiež zrejme s tých slov, ktorý význam sa furt len rozširuje, že už neviem kde sa skončí, ale chápeme sa. Stojí to za tú informáciu? Onen rumun Emil Čioran vyhlásil, že ´boh´ je dôkazom toho, že nič nestojí zato to myslieť. Je informácia pre teba to čo energia? Keď povieš, že energia neprichádza ´vniveč´ mám to chápať tak,že informácia sa nestráca? Je informácia a energia, v nejakom zmysle pre nás synonymom? .. a čo ešte asociácia?

 
Ptal jsem se záměrně na plodnost pořádku, protože pokud je plodem chaosu, tak to taky může být

pořád ještě (ne-li stále) chaos a organizmus si ho jen přejmenoval, protože organizmu je vlastní organizace

a organizaci vnímá jako pořádek. Chová se chaoticky a je to tak v pořádku…?!

V tom máš čiastočne pravdu, že organizmus je istým druhom poriadku/alebo poriadok istým druhom organizmu?/

Ale myslíš, že poriadok je organizovaný chaos; ako keby človek ´v´ sebe/opeť/ organizoval chaos?

Je ľudská spoločnosť takou organizáciou ´chaosu´? Vlastne otázka stojí asi tak, že človek v sebe ten chaos organizuje

že tak je plodný ´poriadok´? Ako chaosom  tu môžem rozumieť aj protiklady. Ale chceme do toho zaťahovať aj dialektiku?

Keby sme mali spoločnú reč s Egonom Bondym asi by nám povedal, že tu máme dialektiku a chaos a poriadok sú dve strany jednej

mince. Ako dal si tú tému do súvisu s energiou čo si myslím je tak trochu založené na tom, že človek je tak trochu ´systémom´–načo som

tak zrejme trochu narážal v tom texte/´nakládačke´ zmysel pre humor dobrý/ bolo, že systém je možno tým organizovaným chaosom

keď to tak teraz premietam si v hlave. Samotná organizácia je ´štruktúrou´, ale ´systém´ je to čo plodí.. –neusporiadanosť=chaos

a disharmónia; no miera neusporiadanosti je entropia to vieme a teda ´plodí´.. v tom zmysle, že čo odchýlka to ´plodenie´?

Vieš ako tie ´výplody chorého mozgu´? Výplody ´zdravého mozgu´ prípadne. Keď už sú to ´výplody´ je skoro jedno akého..

každopádne chaos môžem chápať ´mieru neusporiadanosti systému´,

toto je ale presná definícia entropie samej; Entropia je fyzikálna veličina, ktorá meria neusporiadanosť (náhodnosť, neporiadok,mieru neurčitosti) systému    —řád je teda iného řádu by sa dalo povedať; miera do akej sa usporiadať dá poriadok; první řád druhýho řádu; mapa nie je totožná s teritóriom a meno nie je menovanou vecou.

Všetko vo svete zodpovedá niečomu čo máme v jazyku; tieto poriadky, ktoré človek do prírody zavádza sú akosi analogické s vecami o sebe teda s javmi. Existujú, ale javy o sebe? Čo tento svet, ktorý je sám javom? Ak v prírode neexistuje ´účelnosť´ ako taká potom neexistuje prostriedok, ktorý by ju svetil v tom, s tebou asi musím súhlasiť.

Kant; Věc existuje jake přírodní účel, jestliže je sama o sobě…príčinou i účinkem: neboť v tom tkví kauzalita, kterou nelze spojit s pojmem přírody, aniž bychom ji připisovali nejaký účel…Organický produkt přírody je ten, ve kterém je všechno účel a recipročne také prostředek …

recipročne =analogicky?

Organická bytost tedy není pouhý stroj, neboť má jedině pohybující sílu, nýbrž obsahuje v sobě utvářejíci sílu/ako ty vravíš plodivú?/ , a to takovou, kterou dodáva matériím , které jí nemají (organizuje je) , obsahuje tedy dále se šířící tvořivou sílu, již nelze vysvětlit jen schopností pohybu (mechanizmem).

Na základě tohoto rozboru Kant uzavírá, že organizace přírody není analogická s žádným typem kauzality;……………systém ako organizovaný chaos, alebo ak chceš ´systematický chaos´. Keď systém sám nemusí byť jediným nositeľom poriadku. Ako sme sa bavili aj na tému jazyka ako organizmu.

Podľa (marxizmu-leninizmu) je solipsizmus subjektívnoidealistická teória, podľa ktorej jestvuje len človek a jeho vedomie, kým objektívny svet vrátane ľudí jestvuje len vo vedomí indivídua. Hľadisko solipsizmu pozbavuje ľudskú činnosť a vedu akéhokoľvek zmyslu^[1].

Oná námietka voči solipsizmu, že objektívny svet existuje ´mimo´ moje vedomie celkom ´objektívne´ je sama paradoxom resp oxymoronom. Toto si myslím sa snaží povedať aj Kant, že v prírode nemôžeme mať účel aby sme ho tam mali. To je ako keď Nietzsche povie, že svet nie je možné za nejakým účelom myslieť aby ten účel tam už tým účelom nebol atď.

Racionální je ohleduplnost, nebo bezohlednost?

je tolerancia bezohľadná? racionalizovať nemusí vždy ohľaduplné…keď Američania ´preventívne´ hodia na hlavy číňanom A-bombu aby to potom racionalizovali tým, že chceli predísť z ich strany ďalším útokom a tak zabrániť ´horším stratám´ tak to má svoju logiku, ale je to racionálne?

Chcem povedať, že čo je logické a čo racionálne nemusí byť vždy jedno a to isté… ako ´racionalizovať´ pre mňa znamená, že človek spetne opodstatňuje niečo na základe rozumových zdôvodnení, ktoré ho k jeho činu na prvom mieste neviedli. Niečo ako odôvodňovať si všetko spetne ako ´rozumné´, a táto racionalizácia táto rozumová absurdná racionalita bez logiky je myslím dosť na ľudskom chovaní viditeľná. Chaos  sám má svoju logiku možno, ale nemusí to byť logický systém v zmysle onej racionalizácie, nemusí to byť systém racionálny , ktorého chovanie by bolo nakoniec opodstatnené tým čo k nemu viedlo. Určite to nemusia byť prostriedky, ktoré svetia účely chaosu.

Asi to má čo činiť s materialitou. Hmota-matéria=dialektika.

Homeostáza

Homeostáza (homeo – rovnaký, stasis – nehybnosť) je stav, pri ktorom vnútorné prostredie živého organizmu zostáva v určitých limitoch, ktoré umožňujú jeho normálne fungovanie. Tieto limity neustále narušujú zmeny vonkajšieho prostredia.

Kant vysvetľuje, že podľa prírodných zákonov nedokáže nikto vysvetliť vznikanie ani stebla trávy.

Je totiž úplně jisté, že  organické bytosti a jejich vnitřní možnost nemužeme podle pouhých mechanických principu přírody dostatečně poznat. Nietzscheho ´moc´je podle Neubauera interpretační mohutností a vule nabývá intenzity tým, že se uskutečňuje : otevírá nové možnosti. /ide o možnosti ´vnútorné´?-homeostáza?/ Má to však i druhou stránku podstupuje také riziko-dáva v sázku vlastní prežití.

Základním projevem intencionálního bytí je podoba(eidos), kterou Neubauer ztotožňuje s aristotelovskou tvarovou príčinou: Podoba není projevem něčeho jiného. Podoba, žitá potence/živý dôkaz, potenciálny dôkaz pozn. ja/ je pak v živém těle implementována jakožto tvar. Tvary jsou tedy tělesnými projevy , expresí podoby. Je duležité, že podoba není totožná s jakousi dokonalou ideou, živá bytost na ní participuje tak, že neustále vyhmatává nové možnosti/vnútorné, homeostatické v prípade vôľe k moci ? pozn ja/ a otevírá nové prostory.

Celek stvoření /to čo som nazval fysis/ není skutečností statickou /sústavou daností, fakticitou/ , nýbrž dynamickou –mocnou, spočívající ve vzájemném soutežení/svažovaní, tíhnutí k sobě/ a konkurenci/souběhu/ ruznych mohutností /vôle pozn ja/ , mocností, možností nabídek  podob a zpusobu podobaní padajícich na váhu/ tj připadajícich v úvahu vzhledem k jiným možnostem/. Každá nová podoba, každé stvoření to jest: událost stvoření/vznik=vyniknutí/ čili geneze/zrození/ převlní sémantickou krajinu eidetického prostoru jako celek/ na zpusob silového pole/ , čímž více či méně posune ´váhy´ pravděpodobnosti povstání tvaru a zpusobu stvoření, a tím celkovou vážnost. Jev, který se prosadí jako objev či zjevení, změní podobu pravdy, nově odhalí její tvář.

Ens realissimum (lat.) je najreálnejšia podstata, t. j. Boh.

Viac -menej=v podstate. Kant ví, že organizmus je pojmem vytvořeným pro potřeby našeho třídení, že nejde o objektívni entitu, a proto zakládá definici organizmu na výčtu jeho částí.A tak nám nezbývá než konstatovat, že pojem organizmus není obzvlášť dobre ošetřen.. Orgel definuje organizmy jako komplexní, transformace informace schopné, reprodukující se objekty,  které se vyvinuli přirozeným výběrem.

..nemali asi na iný ako na prirodzený výber..

..tých otvorených možností nezostalo asi toľko..

Obecné charakteristiky živého, které nám nabízí fyziologie, popisují organizmus v jeho celosti/celok? pozn ja/ z hlediska některé z jeho základních funkcí.

–funkcia, alebo pôvodne energia. Teda preložené do pôvodného jazyka popisujú organizmus z hľadiska niektorej z jeho základných energií.

Funkce, jíž lze označit jako základní , je ta funkce, v jejímž celkovém smyslu je přítomen celek organického bytí v některém ze svích bytostných tíhnutí. Spolu se smyslem té, které funkce/energie pozn ja/  tak postupně vyvstává i komplexita životních účelu.

tieto prostriedky nesvetia? keď sú založené na ´fungovaní ´organizmu tj ´funkcie´?

na fungovaní energie….

—

Bazálny metabolizmus je minimálny stupeň metabolickej aktivity organizmu pri ideálnych vonkajších podmienkach a telesnej i duševnej aktivite, obmedzenej na udržanie základných životných funkcii. U človeka je definovaný pri nasledujúcich podmienkach:……

Definícia života; Unikání sobě samému je natolik konstitutívní pro všechny mody existování, žeby bylo zcela nepriměřené jen ve smyslu ztráty sebe sama. Je možná oprávnenejší vykládat existenci z hlediska bytostného unikání na základě apriórní struktury ´vždy mého´ . /na základe apriórnej štruktúry ničoho cudzieho pozn ja/ .Neustálé unikání sobě necharakterizuje pouze lidskou existenci , ale , zdá se, že prísluší životu vubec. Tento rys by snad mohl posloužit i jako jeden z výměru živého: Život je to, co se nemuže nikdy vlastnit, co samo sobě uniká.    

Interakce autopoetického systému s okolím však není tokem informace: chování systému bude určovat jen a jen jeho vnitřní stavba. 

Systémom tu rozumiem ´organizmus´.  Chovanie organizmu určuje jeho vnútorná stavba. Znalost je zabudovaná do celé struktury organizmu. /je táto štruktúra kognitívna? pozn otaz ja/ Pokiaľ ide o kognitívnu štruktúru, ktorú si dáva ´systém´ sám, ktorá mu nie je daná v informáciách? Autopoetické  vysoce organizované systémy/ organizmy? pozn ja/ si svoji integritu a stabilitu uchovávají jen díky tomu, že s okolím interagují relativně málo: vnejší vstupy by mohli dokonce systém zničit.

.. v případě rozšlápnutého švába živé buňky přetrvávají; ztratil se však organizovaný stav, který je činil švábem.

Tento ´organizovaný stav´ by som povedal je to čo chápem ako ´chaos´

Nietzsche definuje život ako ´základnú stavbu afektov´.Táto základná stavba afektov, keď medzi inštinktmi hrozí ´anarchia´ može byť skorumpovaná. Teda život môže byť skorumpovaný, keď napríklad mu niekto šliapne na hlavu a jeho telo bez nej už nebude ´jedno´.

Druhú definíciu ´života´, ktorú podáva; morálka chápaná ako učenie o mocenských pomeroch , za ktorých vzniká fenomén ´života´.

Ako vzniká stavba ´afektov´/ otrasiteľná korupciou medzi inštinktmi/je vidno zrejme za mocenských pomerov , s ktorých dostane ´fenomén´.

Gén-fenomén=fenogén..

Ďalšiu ´definíciu´ života od Nietzscheho ; ´živé /tj život/ je odrodou neživého / tj všetko ostatné /

Vo všeobecnosti tu, ale nebol tak ďaleko od ´pravdy´ ; biológia ; ´Život´ môže byť chápaný ako výsledok procesu evolúcie ´ neživých ´organizmov —

môže byť organizmus neživý a byť naďalej menovaný organizmom? Nie je organické len to čo žije?

Teda organické v zmysle onoho zmieneného´stavu´ bez´hlavy´ u švába?  Bez hlavy sa už jeden chudák nevie tak ´organizovať´ do nejakej ´organickej formy´ a ´ podoby´. Isto už nenachádza tvar,ten mu ako život aj uniká- ale vieš Ľuboš tu sa môžem zastaviť pri tej ´pointe´ života, ktorá je údajne podľa pánov filozofov utekať; tak pointa života ktorá uniká životu samému je tu asi ten najsprávnejŠí výraz pre túto ´dilemu´.

Život jednoducho nedokáže dohoniť svoju pointu čím sa dostávame bližšie k odkrytiu onoho slávneho ´zmyslu života´. Život zmysel môže mať len jeden a to je ten, ktorý´uniká´..
Aby som, ale Nietzschemu veľmi nekrivdil má veľa pravdy hlavne v tom, že príroda nemôže byť mocou ako indiferencia pokiaľ chce byť živá tak v indiferencii sa rozdiel mezdi živým a mŕtvym nedá ´myslieť´ ako taký;ak je život tou vlastnosťou, ktorá odlišuje žijúceho živočícha od mŕtveho /teda život ako ten ´organizovaný stav´/  zastupuje ´súhrn funkčných aktivít´,ktorými sa táto vlastnosť prejavuje. Teda ten život ´zastupuje´. Vlastnosť byť nažive zastupovaná je ´súhrnom funkčných aktivít´ ktoré definujú ten organický stav. Smrť oproti tomu by bola anorganickým stavom tj stavom, v ktorom sa už nič neorganizuje. Bavili sme sa o transcendentálnej aktivite. Môžem pridať ešte jednu definíciu života. ´Život´ je pôvodne povolaním ´hmyzu´. Hmyz ´žije´. Keď poviem, že tu to žije ako ľudia zvyknú keď ide niekam na party tak tam to žije hmyzom, lebo hmyz sa je ´

povolaním živý´. Život je povolanie, s ktorého je človek na smrť chorý. Asi tak ako keď od okamihu ´zrodenia´ začneš nie žiť, ale umierať. Umierať pokiaľ ide vyložene o tvoj čas na zemi. Ovšem v tom zmysle, že sa ´vyvíjaš´ a podobné somariny tak v tom zmysle ´žiješ´ pokiaľ viem asi do 20 tky, ale ináč sotva.

Teda speť k Nietzschmu. On ako tú prírodu na živú a mŕtvu v tom zmysle delí na takú, ktorá je z hľadiska indiferencie toho, alebo onoho. Moc ako indiferencia znamená pre mňa ´potenciál´. V prírode je potenciál povedzme ako pre život ako taký.Jasné bude otázkou či priamo tam hľadať jeho pôvod,ale potenciál v tej prírode je, lebo teda podľa neho je ´živé odrodou mŕtveho´. S toho chápem, že príroda nemôže byť ako indiferencia mocou samou, lebo mocou čoho by bola indiferencia ako taká? Čioran k tomu povedal, že ´život´ je korupciou neživota. On to trošku obrátil, že hľadal, v tom živote to že neživé je skorumpované živým. Skorumpované tu sa myslí zrejme ´nalomené´ ako tá organizácia ale je iná. Živé je organizované a mŕtve je mŕtve. Sám život sa ale nekorumpuje tým, že umiera, alebo áno?

Keď tou korupciou sa myslí to, že človek je korumpovaný, že je korumpovaný životom, alebo respektíve, že aj hmyz je korumpovaný životom, lebo je do života ´povolaný´ vie ako ´žiť´, že aj ten hmyz je korumpovaný preto, že nemôže ostať indiferentný, že mu život nenechá jeho švábiu odtrhnutú hlavu chladnú.
To, že som sa narodil je istého druhu korupcia. Žvot je istého druhu korupcia, ale ako indiferencia sa s toho Nietzsche šikovne vyvlečie. Vyvlečie sa s toho preto, že ak príroda ako moc nie je indiferentná je skorumpovaná a skorumpovaná príroda je ´účelová´. Povedzme keď to tam vloŽím. Preto je život možno označiť za skorumpovaný, lebo zaujíma ´postoj´. Žiť pre Nietszcheho sa rovná ´snahe sa odlíšiť´, keby človek bol za jedno s prírodou by sa nevedelo, že je človek. To tiež i Čioran, ale on to prirovná k bohu. Človek sa chce líšiť od boha, ako ináč by vedel, že ním nie je?

Je boh mocou ako indiferencia?

Stvoril človeka ako hmyz?

Človek aby sa videl v obraze boha tvrdí, že bol stvorený na jeho obraz. Ale boh človeka mohool stvoriť aj na obraz Červa. Len mu to zabudol povedať a človek, by sa vlastne mal snažiť byť iný ako červ skôr ako boh.

.. červ zo skúmavky..

..padavky…

–môžem, ale život definovať len apriórne? Môžem povedať, že život je daný tak ako tak len tým, že človek zomrie? Schopnosť zomrieť je vlastne ´žiť´?Takto vymedzený život je negatívne vymedzený život. Nech aj je ako organizovaný stav do istej miery práve stavom, ktorý sa smrti bráni, mohol by som toto preskočiť a byť živý bez toho aby som zomrel?Bol by som ešte živý?Myslím,že tak ako chápeme život podľa toho Neubauerovho vhľadu do jeho povahy a Nietzscho definícií ani nie.

pošli fídbek

nech mame ešte spoločný dialóg.