Možno ja za týmto svetom na pohľadanie nevidím nič. Vlastne som tento svet ani nehľadal ani nenašiel. Pripadať si na tom dobre, ale byť, nebyť na tom, lebo len toľko je tak. Všetka sranda sa končí už tu. Načo ten cirkus, alebo samota. Samota je môj život. Sektor DVA-hladomor. Sa musím opýtať, že prečo je vo mne ten nekľud tvojej holej kundy, keď existencia holá nejestvuje. Tu som čítal, že neexistuje ´holé vnímanie´. Že neexistuje nič také čo by šlo pod kožu. Tou kožou myslím ten povrch; to dianie, že vnímať nemôže človek tak aby sa od toho balastu oslobodil aby vnímal jednoducho skrze to najprirodzenejšie povedzme svoje uspôsobenie. ´Vnímanie´ ako taký je vždy cez nejaké ´médium´…povedzme keď človek si dá nejaký halucinogén, alebo enteogén tak vníma cez to médium a tak tiež človek vníma cez médium keď je v úvodzovkách ´triezvy´.
Všetko vnímanie prechádza cez nejaké sprostredkované vedenie, vedomie, lebo nič nie je vnímanie holé. Je to zarážajúce, alebo už to tak proste je? Keď som včera prišiel za ňou do klubu som ju tam nevidel, nevidno jej bolo.
Automat existencie povinnosti.
Čo vlastne vypovedá o jeho existencii jej esencia, ktorá stojí ho život, v ktorom sa život, k nej vracia? Nemusí Nietzsché snáď brať na vedomie, že život nie je vo večnom návrate, že večný návrat je ,v živote? A má byť snáď ten večný návrat zmyslom jeho života, keď je v ňom? Tam, v živote tu zmyslu, ktorý snáď nenadhodnocuje, ale ktorý má za taký, ktorý sa mu oplatí ´sledovať´.. preto zmysel života musí ležať nie, v živote samom, preto že sa ten nevracia, že sa nevracia do kruhu mimo, ktorý nie je? On si snáď myslí, že mimo kruh nič neleží, ale zmysel života ešte preto nenašiel, že ho nemá, že nemá, v živote zmysel, ktorý by nebol mimo kruhu. Kruh ako abstrakcia najvyššieho stupňa celkom samozrejme sa všetko do kruhu ´deje´; večne sa opakujúce deje, ktoré označujú ´vývoj´. Celý rad vývojových zmien. Rad-radom sa všetko vyvíja. Nepopiera on snáď vývoj, ktorý stopuje, v kruhu, keď sa život vracia k sebe, alebo prinajmenšom ´svete´ do seba? Čo okrem toho, že neleží, v kruhu neleží ani v závislosti od toho kam to dopadne na tom kruhu nie je fixovateľné, lebo sa od toho ten kruh nedá dobehnúť. Taký ´vývoj´, v ktorom by sa človek dobiehal vždy by nebol asi ani vývojom mysliteľným, lebo v závislosti od toho kam by sa uberal ten kruh, do ktorého spadá ´vedomie´ by tu človek nebol nikdy čo do dĺžky kruhu na mieste, na ktorom by sa nechal životom dobehnúť. Ale mohlo by to byť aj tak, že život by ho nikdy nedobehol. Jednoducho preto, že život sám by sa nikdy nedobehol. Kto by si bol pomyslel, že život sa, v úzkych dobieha. V tých všetkých momentoch, v ktorých ho ony -ženy zaháňajú do úzkych, v ktorých objavuje ´inú realitu´. Na akomsi ďalekom cípe lesa, v ktorom sa samota stáva životom, domovinou. Netypoval, žeby bola mu bývala chcela vziať vietor z jej plachiet. Musel sa preto pozrieť na vec tak akoby ju videl po prvé. Na tom sa potom nič nezmenilo, lebo ani jeho nikde nebolo. Bude stáť preto pred rozhodnutím, že či cúvne, alebo sa hne vpred. Logika, ktorú v tom hľadá pokiaľ ide o teóriu, ale nenesie tie isté znaky. Také aké nesie ona, keď vytvára okolo seba auru neprístupnosti. V tej si je zrejme istá, lebo sa v nej cíti doma. Je nepreniknuteľná, lebo sa nedá z jej vlastnej logiky vypudiť, z jej vlastnej logiky ženskej. Ženská logika je ako teória, ktorá v praxi znamená len problémy. Samé problémy. Tak padá smútok ako všetko na oko, okamih, v ktorom sa vráti k sebe. Neostal čas pre pochybnosti, ale pochybnosti ostali.
Nič nie je také isté ako smrť, v živote človeka. Nič nie je iné. Táto hlúpa logika. Aspoň pokiaľ ide o ´fenomenalitu´ života; tomu čo sa dá zrovnať, s karmou. Karma je fenomenalitou na slovo vzatou. To odporúčanie, že človek by sa mal nechať dať ´riadiť karmou´, žeby mal utekať pred životom lebo ten je karmou je prúdom času ako vraví Budha. Od toho tu som nepopieram aby som nepopieral. Ale sa vzopierať budem dokiaľ ešte si cítim zvyšok tela, ktoré mi naháňa hrôzu. To potom má byť ten život, ktorý človek prenasleduje, ktorý človeka prenasleduje? Kde hľadať život, kde ho nehľadať je všade kde inde by bol? Síce to Kundera tvrdí, že je inde, ale on nikde inde nie je, lebo je všade. Kde inde by bol? Pod pojmom život by ešte bol, stačilo by dvihnúť jeden kameň, druhý kameň a život by s pod neho vyliezol. Kameň úrazu, ktorým je pojem. Každý kameň úrazu za pojem, v ktorom je ukotvený jazyk. Jazyk je ukotvený do reality a realita do jazyka aspoň pokiaľ ide o metaforu. Nikto na nič nepríde, slovami zatajuješ čo vieš, čo myslíš. Vektor úrazu, aby som zmenil ono ´pojmoslovie´ kamenné. Všetko načo sa život berie. Začo sa život berie. Berieš život jednoducho, lebo jedno za ucho, druhé za ucho, nestačilo svedomie, vôľa k jeho moci. Všetko pritom nie je, v moci svedomia ´bytia´, ktoré nachádza nedotknuté. Bytie sa nedá dotknúť, lebo neobnáša len existenciu. Ani v myšlienkach sa bytia nedotkol.To mu asi ostalo, že sa bytia ani v myšlienkach nedotýka. V každom čudu, ktoré trvá tri dni je niečo iné, ale on nevie, že čo, že kto. Oblieva ma pot, keď sa zamyslím, že viem keď mi dôjde, že myslím teda som je zvyčajne už neskoro ešte, alebo len. Nepoviem, že čo mi môj život dáva, lebo neviem čo mi berie, ale keď existuje ´dárca´ tak musí byť aj ten kto berie pričom medzi nimi je najvyšší rozdiel, lebo je to rozdiel medzi dávajúcim a berúcim. Niekto život dáva a niekto život berie a možno je to len rozdiel dvoch potencialít. Nesúsiví to možno z ničím, ale on to na seba vezme. Jeho sila možno prenáša hory, ale doly nasľubovať to vedel. Isteže sľubuje hory-doly, alebo nedodržuje nič. Nič, s toho, že čo sľúbil, lebo je to dávno pasé. Ukazuje sa,že túto dilemu nikto ako on nemá, že túto dilemu nemá nikto okrem neho. Síce zo všetkého múdrejší nie som, ale s pochybnosťou si vždy zadám. Asi je to moja hlúposť, alebo skôr naivita. Pravdepodobnosť, ktorá bije vie. Na tom bez rozdielu všetci dávajú za pravdu jednému telu, ktorého sa mu nedostalo.
Vychádza zo špecifických kontextov, ktoré banálne možno označiť ako pojmy. Respektíve konceptov, ktoré sú pojmovo označené,za ktoré má nejaké halucinácie. Čo sú u neho halucinácie si neviem predstaviť lebo používa jazyk ako každý smrteľník. Nato môže byť pyšný bez výnimky, ktorú nepripúšťa jeho myslenie. Zato sa namyslel, že jeho existencia sa mu nezdala akurát.Potom je pre každého človeka jeho život tak akurát? Tak akurát podľa toho čoho sa mu dostalo, čoho mu bolo dané. Komu nie je dané tomu sa dať nedá ako vraví W. A potom, že život,za ktorým sa naháňa. Život je žena za tou sa naháňa každý. Je ako vietor v jeho plachtách. Ako neviditeľná ryba, ktorú loví na ľudskom DNE spoločnosti, ale to možno netreba brať ako celkom vážne, lebo nihilizmus je odpor k ničomu.. nie je odporom k ničomu.
Celá debata | RSS tejto debaty