Ani stopa po pocitoch, zničujúce vedomie, ktorému prepadá. Vlastne každej myšlienke, ktorú nemyslí ani vážne. Nedotknutým hlasom. Sa vyjadril o všetkom, ale v tichosti, v ktorej ho jeho vážnosť ničí. V tichosti, v ktorej ho demolujú slová. V tichosti, v ktorej ho demolujú slová iných ľudí, v ktorých si neštekne ani na svet, ktorého koniec je vždy na dosah jednej ruky, ktorá nie je pravá. Hovorí, že sú obe ľavé ruky pravdy. Ale pravdu, ktorú necháva vymyslieť nevie. Sám pred sebou má zábrany, nevie si počnúť čo zo sebou. Čistá existenciálna chamtivosť. A korelácia zmyslu pre povinnosť, ktorý v ňom nejakým zázrakom niekto uchoval. Bez pridanej hodnoty, ktorú treba prehodnotiť. Dáva si do tela ´fekálie´ ženské. Nič sa nevyníma tejto skutočnosti, v ktorej látka znamená holú pravdu,v činnosti,v ktorej sa ´transcenduje´ zdravý ľudský rozum chorobný. Choroba, ktorej obdoba je ženou. S tela seba-vedomia, ktoré ho nestojí nič viac menej iné ako ´korektív´. Ono nie je korektív to čo ho trápi je to kolektív. Samotná črta človeka, ktorá z neho robí najsamotárskejšieho samotára všetkých samôt. S telom, ktoré by mu nymfy mali zobať z ruky, ktoré by malo niesť výraz, pre ktorý sa život bude opakovať do nekonečného konca, ktorý mu nikto nedaruje. Do jedného slova, v ktorom sa začne odvíjať jeho príbeh. S toho stopercentne výde ešte na žive ako taká pravda a s šušľavým tónom prekryje farby tieňov jednotlivých slov, ktorými maľuje si obraz v hlave. Do jedného chce povedať do druhého chce zachytiť formy ničoty, v ktorých tempe sa približuje život obsahu jej karmy. NA VEDOMIE, NA KTORÉ JU VEZME. Ale vedomie nie je chrbát a ani kôň afektov, ktoré odviazal. Sa môže chcieť chytiť -pochytiť-pochopiť, v ktorom okamihu, ktorého slova, ktorého fragment vypustí z úst, ale aby sa nepovedalo, že sa povedať dalo..jedno slovo od druhého neodtrhla ako hubu od tých, ktoré vypúšťala z nej. Byť pravda sa musela zdať ako osudový klam, ako ten najfatálnejší klam, ktorý kedy mu kto podsunul.Nakoniec, s tou formálnou teóriou poznania si ani nevedel dať rady lebo nešlo o filozofiu, v jej excesívnych formách vnútorného prostredia, ktoré je takzvanou ´homeostázou´. Formou istého poznania, v ktorom človek zoči voči svetu do vnútra otočenému je navonok, v pravde nepoznaný. Tak ako ide on životom ´nepoznaný.´ Je zahalený, len pod rúškom jeho vlastných myšlienok, slov, ktoré od nikoho by nekupoval, lebo by ho s celej duše skôr preklínal ako obdivoval, ale toto nie je vec krásy, ktorá je vecou ´o sebe´. Aj keď nato naráža, naráža na formu odporu, v ktorej ona dominuje. Preto, že krása je formou odporu. Človek je voči všetkému skeptický. Naivný tón ho, ale prezradí. K vedomiu už ale nebude mať ďaleko, ako človek už z ďaleka najkrajší, ktorým je žena. Žena je pritom najkrajší človek sveta. Nikto by to do nej nepovedal lebo nemá ja. Sa všetko mení od toho, že sa človek našiel, v tom duchu, v ktorom sa stratil. Že existencia, ktorá je je stratená, ktorú on hľadá. Samovoľne to, ale neprebieha. Touto otázkou vôle k moci pritom otvoril svoju filozofiu. Otázkou či vôľa k moci do pohybu dáva. Otázkou je či bez vôle k moci do pohybu sa dá. Či vôľa k moci do pohybu dá všetko čo neostane chladným ako prísľub smrti bez bolesti. Otázkou či vôľa k moci do pohybu, ktorý je opísaný životom do pohybu dá seba samú, že či sa v tom pohybu ukáže, zrealizuje, voľba, alebo miera, do ktorej je človek mierou všetkých vecí, ktoré sú najvyššími zároveň najnižšími bodmi špirály, ktoré prepojí medzi inými ľuďmi, ktorých vezme ako pozadie, ktoré je temné, ktoré je pozadím vôle, ktoré pridáva Otec.
Otázkou je či bez vôle k moci do pohybu sa dá telo, ktoré pôjde po stranách, do ktorého sa vloží človek, ktorý je s cela v bezpečí smrti. Lebo smrť je bezpečím pred všetkým ako veľkým tak malým. Bolesť je neutíšiteľný hlad, neutíšiteľný hlad je bolesťou, ktorá je neuvedomelým chcením, neuvedomelým lipnutím na živote, ktorý sám predstavuje stupeň, v akom sa stavia na zem pevne nohami oprený o jej chrbát, do ktorej sa zapiera, v ktorej sa cíti ako pán svojich cností, necelých, stále však dosť živých hnutí ..
Celá debata | RSS tejto debaty