Veď o nič nejde myslím si svoje, ktoré, ale neviem veď o nič nejde, lebo som na svet preto len aby o nič nešlo. Bez vlastného pričinenia, jej maskulatúra;SUBKULTÚRA. A sa povie, ale on, že nemal k nej žiadne príležitosti? Keď ich nemal si by ich mal vytvoriť: nevidím už žiadnu inú možnosť, keď priamo o sebevraždu jednoducho len nejde. Čo vlastne chce sám neviem, lebo domýšľať zmysly, ktoré tvoria svet javov, a od toho odvodzovať nejaký vonkajší svet bez bázne a hany a potom sa vzdať celého zvierať menom človek, alebo priamo jeho menom, v ktorom ho ´inkarnuje´. Zázračné peklo ´moderných technológií´, celého toho paradoxu, že najsofistikovanejšou technickou vymoženosťou človek je jazyk. Že podľa onoho jazyka sa má ešte skracovať história, alebo naťahovať. Zrejme neveril na históriu, ktorá by sa v jazyku opakovala, ale záležalo by na tom kde ležala. Subkultúra je jazyková, lebo na jazyk sa kladú ďalšie nároky, v ktorých kryštalizujú ´hodnoty´. Hodnoty ako paradoxy, keď tomu vôbec môžem veriť. Každá hodnota je paradox pokiaľ sa jazyka týka je táto hodnota len možným potenciálom, ktorý ešte nemusí byť ´významovým´. Každá hodnota má potenciál, ktorý je, v nej implikovaný. Subkultúra je určitým potenciálom hodnôt, ktoré človek vytvára, samotné hodnoty môžu byť aj tradičné. Subkultúra je nositeľom určitých tradičných hodnôt, hodnôt, ktoré sú dané tradíciami.
Nie je to ani dilema, ktoré je to správne onoma. Dilema-onoma sa jednoducho nemyslí, v potenciále všetkých vzniknuvších eventualít. Treba povedať, že možno jej prislúcha, že je expertkou na slovo sex vzatá. Povieš je sex a ona ide; sexkultúra. Keď bude chcieť byť zrozumená, s pojmom ´kultúry´, ktorá je zavedená. Áno je zavedená firma, ktorá stráda na jeho spoločnosti, ktorá má rada mizériu. Mizériu duševnú, alebo telesnú. Všetky bezvýhradné výhrady, ktoré mi ostali nato, že si ani neviem rady zo životom, pred ktorým údajne utekám. Utekám za ním, alebo snáď v ústrety životu? Viac-menej teda, v podstate, s ktorej už len len, že nevypadnem na svet ako z jej oka, s ktorého som vypadol akoby, do oka každej búrky. Samozrejme sa subkultúrou myslí niečo viac ako len jej telo, ktoré musí niesť známky po živote. Vlastne známky života. Nie je totiž o tom tele ani chýru ani slychu. Mladá pani študentka a moja fixácia na matku a vôbec celý ten problém okolo života, ktorý je treba niesť až dokonca. Máš zato pravdu, že pre životom, ktorý nesieš neutečieš. Záleží potom na živote, ktorého zmysel ti nič nedáva? To by bola netušená otázka na jej dokonalé telo, ktoré vystavuje ako ´rozmar´prírody. toho sa človek asi najviac obáva či ho príroda myslela vážne, ale len ako taký rozmar, že či ho príroda myslela naozaj vážne, alebo mal byť len nejakou fántou. Že či ho, v konečnom dôsledku myslela vážne jeho matka, a otec vôbec. Ačo aj keby ho nikto nemyslel vážne, a aj keby ho nikto nemyslel ´naozaj´. Ešte sa tým nemusí myslieť, že ho myslel niekto naozaj, ale zo srandy, že ho nemyslel vážne. Naozaj môže byť tiež zo srandy ako aj zo srandy môže byť vážne. Vážne ma asi ani nehne ´vôľa k moci´, ktorá je tou, ktorá dáva do pohybu ´telo´. Ale z vnútra pokiaľ nejde o nič menej ako svet, ktorý je na spadnutie do času, do priepasti smrti. Všetko je ináč na spadnutie do tejto priepasti smrti a času, ktorý je ako ten proces skracovania jazyka, vždy večnou prítomnosťou. Večná prítomnosť je inými slovami nekonečné množstvo času, alebo absencia času vôbec. Nikto čas ani nedefinoval a preto žiadny čas nie je z hľadiska večnej prítomnosti nijak ´daný´. Čas jednoducho ´beží´. Keď to Ľuboš spája zo životom, ktorý je večným cyklom ´zrodenia sa do smrti´, a ´umretia do života´. Trošku života do toho umierania a trošku umierania do toho života, ktorý ´beží´. Človek ho dobieha, alebo dobieha život jeho. Pokiaľ ide o zmysel je ten dialektikou. Nikto, v globále, ale nevie spraviť skúšku správnosti a bežať ďalej zo životom.
Subkultúra, alebo sexkultúra 8, alebo 9. Niečo odrzrkadľuje, ale nič, v pravom zmysle slova. Pravý teda ten konkrétny a nie ten abstraktný. Ne vedomie berie, že nie je od toho tu aby ďalej žil, aby žil život ďalej. Povie, ale, že je tu nato aby žil ďalej život, lebo ten ide on ďalej žiť. Neviem pritom,ktorý život vlastne ďalej žije. Môžu ich byť stovky,ba tisícky. Prečo nepovedať, že životy idú ďalej vie len on, ale ani medzi jeho životom a jeho zmyslom nie je ten rozdiel diametrálny, ktorý ,v tom každý hľadá.Nie je tam proste preto, že život nemá iný zmysel ako život. Tak si to myslí, ale len čo je pravda nevie. Len čo nie je pravda nevie.
Celá debata | RSS tejto debaty