..teda tu, kde by bol..
od toho času, v ktorom pristál na všetko ´dianie´.. hrdinstvo je vystavenie seba samého proti svetu a znamená nutne poukaz k nebytiu–či už v prípade negácie /ničenie, spochybnenie, degradácia/ toho, čím nie som/ t.j. istých súčastí sveta/ alebo seba samého. Tomu, ale neverím v prípade seba samého totiž nie som ´sám´.. Keby som bol sám nebol by som to ja…´ja sám´ by som bol vec sama o sebe… a to predsa nie som, teda sám ja o sebe nie som nikdy. JA sám som ja sám, ktorý jest mnou. Ale to už tu bol ten druhý, ktorý by mnou sám bol a to už tu by som ja sám nebol on, ktorým sám by bol len on.
..preto tu človeku v amoku netreba naloženému netreba žiadnu potrebu pre ´zmenu´, ktorou je život jeho pokiaľ ide o nič iné ako o neho, lebo prehĺbenie izolácie od bytia sveta dostáva na celom komplexe moci pridanej hodnoty, ktorú vlastne len ´žijeme´. Ako si vysvetliť, že žijeme tu od toho, že je jedno, že slovo je na, ktoré je treba počúvať vtáka napríklad?.. Je treba na slovo počúvať zebru, alebo eskimáka? Je treba na slovo počúvať ruch a buch tohoto sveta, ktorého začiatok malo slovo mať, v sebe? Teda keď sa vyberiem hlbšie do minulosti,v ktorej sa človek ocitá, v ktorej zaniká je mi dané počúvať na slovo? Jazyk svojími prostriedkami výrazovými ukazuje, že v medziach myslenia dostáva ´výraz´práve tá forma, ktorou je touči onou.Dám zato, že si niekto myslí, že už až budem na tom tak, že nebudem čakať koniec konca, ktorý je kataklyzmou všetkého živého vlastne katarziou istej formy života vôbec, ktorá je ´niečo medzi´ …,.nekróza.
Vír, alebo plameň sa udržuje prietokom energie. Prietokom energie skrze naskrz. Organizmus aktívnejšie zápasí o svoje miesto vo vzťahoch sveta. Idea sa ´hľadá´…idea, ktorá si vyšla hľadať ´obal´.. alebo ako sa tomu kultivovane hovorí k ´symbolu´/idea/ priraďujem´formu´/slovo, zvuk, alebo niečo podobné/; tvarová hmota slova znamená, že príslušný význam dostane príslušnú formu, že obsahom tým pravým sa naplní tá, ktorá významová podoba. Ide o jadro problému. Tvar , alebo forma, ktorá je vyložená. Vyložená ´forma´, ktorá je ´hýbateľom´. Pohybuje mocou celého vnútra ´sily´, ´moci´, alebo ´života. Kybernetika živého, ktorého formu obalu na seba berie vždy nejaký ´význam´, vždy nejaký život. Duch zaobalený do tela, s ktorého šíri svoj duševný priestor. V zdravom tele zdravý duch sa pýta duše či polnoc jeho nepočuje? Duša, ktorá je menom pre priestor životného hľadania; meno pre priestor, ktorý je zasahovaný živelnosťou života aj priestor pre životné možnosti a pomenovanie niečoho na jeho tele.Na tele muža v amoku.
Celá debata | RSS tejto debaty