národný satanista

.. život mi ide ďalej, ďalej, ďalej. Nevedno kam, alebo odkiaľ. Vezmem v úvahu,že nie som sám, že sám na seba nepozerám. Ale to robím skoro neustále, že sám sa na seba dívam, že sám seba vyhladzujem. Táto duša, ktorá sa večne ´vyhladzuje´sama je snáď dušou mojou? Je snáď niečím viac ako som si myslel
!!!?! Asi nie a asi áno, ale v každom prípade sa večné situácie stávajú možnými.  Asi tak, že do hĺbky svojej duše už necítim skoro nič, že neexistuje nič čoby ma robilo silnejším
!? Ako silnejším!? Nietzsché, ktorý s ľadovým chladom prevolával, že čo ho nezabije rovno ho okľukou posilní. Aj takto sa tá fráza dá zreprodukovať. Samozrejme moje reproduktívne živly, alebo sily nie sú na rade vo vedomí, ktorého toho človeka, ktorý sa mi zapísal za uši. Asi som si mal stanúť do svetla ´bolesti smrti´ aby som videl, že čo mi prinesie ďalší moment, ďalší zákon schválnosti. Nato tu predsa nie som aby som činil komu zlo, aby som musel prežívať svoje myšlienky ako ťažkú ´víziu´ stavu,v ktorom som naozaj niekde ´mimo´. Som mimo, ale neviem kde to je. Vlastne som sa to bál aj povedať, vlastne som sa to bál aj myslieť. Ja určite nemyslím teda som. Zákonite sa mi stáva veľa nechutných vecí, lebo som tu i od toho aby som nezabudol, že tu som, ale to tu je mimo. Oduševnele sa musím priznať, že celý život nerobím nič, že som tu len preto, že nie som niekde inde, že nie som mŕtvy. Na tom by ešte nič nebolo, lebo to koleso ´šťastia´ sa pri mne nezastaví aj keď času je málo. Na posúdenie, alebo na zamyslenie, v každom prípade sa mi zdá, že to slovo ´v každom prípade´ mi ide na rozum najčastejšie. Mal by si asi ju pretiahnuť ako veľkú ženu cez nohy. Na to nespolieham, nič by som na tom tu nevidel. Je to len nahrážka veci ´vedomia´, že človek ´existuje´. Dá sa povedať, že nato aby som bol to nemá na mňa vplyv. Paródia všetkých zmyslových hnutí, ktoré je nemožné spájať, s myšlienkami. Nie je možné aby nejaká myšlienka padla mi do oka.

Keď to berieš tak, že do tvojich očí  padajú hviezdy, že do tvojích oči padám ja… celý čas ma niečo napadá, a chcem sa pohnúť o kus ďalej, ale to tam ide len život ´ďalej´…sa posúva. Byť tak, v tvojich očiach na veky sám sebou, v tvojich očiach na veky ´spytovať´ svedomie, ktoré mi nedá spať a ani dýchať. Svedomie, ktoré ho nezabije ho neposilní, ktoré z neho urobí ešte človeka,s toho zvieraťa. To všetko preto, že človek nie je vraj dosť na vedomie braný ženami, že nie je na vedomie braný vôbec. Tak sa to potom negatívne odráža na tom ako žije jeden chudák. On vraví, že len padá do jej oka, že len z jej oka keby vypadol!? Záleží ešte od toho, v ktorom oku sa človek cíti lepšie, alebo horšie. Samostatne to asi nevie posúdiť. SaMOSTatne. Kristián Čura nabíja ženu. Je to jeho ´ja´,ktoré ju nabíja,alebo je to všetko ináč? Možno človek nemal nikdy dosť šťastia a možno ani nebol nikdy dosť na tom zle tak aby sa dokázal vyrovnať zo životom, v ktorom, alebo po, ktorom túžil. Teraz život žije taký, po akom túžil, ale nevidí z neho východisko, len proste žije. Nehľadá východisko, ktoré by mu dodalo odvahu sa presadiť, ale, ktorému by naozaj nezostal dlžný ´nič´. Je tento svet len pozadím formy, ktorá je vlastne logicky iná!? Forma života, ktorá je vlastná, ktorá je ´vedomím´!? S tým, že bude musieť spáchať sebevraždu ako dôkaz toho, že je lojálny? Alebo zlojálny priam!!? Chceš povedať, že si jej sľuboval vernosť bez nádeje,alebo, že si pri nej narazil na niečo iné? Narazil si kedy načo iné od seba a preto, že si narazil tu vyvstala táto ´potreba sebevraždy´? Máš vôbec ´vnútornú potrebu´ žiť, alebo hľadáš útechu v nejakom makrokozme mikroskopikov poznania?  Aby si si celú vec nemýlil; ona je tá krásna čierna kosť, ktorú tak zúfalo obdivuješ, že jej to musí byť smiešne. Potom jej telesné partie tej dokonalej tmavej kosti sú vyklenuté do totálnej krásy, do absolútne dych berúcej krásy, ktorú naozaj je treba len a len obdivovať. Sú telesnými partiami proporčne dokonalo vybudovaného tela, ktoré je držané, v jednej línii od kostry až po zem, ktorá  má tu česť, že sa jej môžu dotýkať jej chodidielka a nôžky po nej vyrovnane chodiť.

Tie sú ako ináč dlhé ako jej ebenové vlasy, sú dlhé a útlo tenké, aj keď celá jej proporcia je sama útla nepôsobí dojmom nijak ´chudej´,alebo neplnokrvnej ženy. Je dokonalou plnokrvníčkou, aj keď kôň je to posledné zviera, ku ktorému by som ju chcel prirovnávať, myslím tým len toľko, že je plnokrvná čo do krve a mlieka, žeby som si ju vychutnal, žeby som si pustil jej žilou  a pričuchol k dokonalosti  jej zjavu.

..

Taká žena je ako elixír života, ktorý pije, ktorá je bezprostredným zjavom tej najdokonalejšej ľudskej formy, zjavom, v tej najdokonalejšej ľudskej podobe. Och je taká prekrásna,  že koľko krát ju zhliadnem akoby som sa prepadol do tej najšíro-šírej extázy duševného tranzu, v ktorom telo má čo robiť aby sa udržalo pri zmysloch, pri ktorých som v tom momente ako keby už len zo zvedavosti. Jej pery sú ako noc a deň. Každá z jej pier je ako jedna časť teda horná je noc a dolná je deň. Každé slovo čo zaznie z jej úst ako tá najsladšia melódia, ktorú kedy človek zahral na city, ktorého človeka. Jej pohyby sú ladnejšie ako samí klad a dobrota života, jej úsmevy sú ako závrať nad priepasťou ´melanchólie´, smútku´, agónie, a zúfalstva´v jej tvári niekde ukrytých. Tie ukrutné pocity všetkých tých stavov práve opísaných tam niekde sú, v jej tvári, alebo až niekde za ňou, ale je to stále ona tvár plná všetkých tých ´emócií´, ktorých  sa ostatní boja aj dotknúť, ktorú ona nesie ako najčistší štít môjho vedomia, ktorý mi pokladá k nohám načo ju ja pobozkám na hlavu a jej temeno.

Všetko sa to odohráva niekde na pozadí celku,v ktorom vypúšťam detaily, v ktorom by som chcel detailom nechať voľný priechod. Otvára sa brána dokonalosti šťastia, keď ona roztiahne svoj rozkrok. V tom najhlbšom šťastí, ktoré tam musí byť sa všetko stane skutočnosťou, ktorú by som nikomu nenechal ..moja láska, v ktorej sa mi zdá, že ona žije ako dokonalé zjavenie od kedy sa mi zjavila. Najčistšie šťastie, ktoré by som chcel cítiť na vlastnej koži jej nedotknutej, ktorá je z mäsa a kostí. Jej koža z mäsa a kostí, ktorá mi padne ako uliata je dokonalou čistotou a zdrojom absolútne dokonalej krásy. Jej prsíčka sú ako tie najdokonalejšie polovičky dvoch krásnych pomarančov, sú ako tie plné súdky, s ktorých sa jeden chce nasýtiť čistej rozkoše, jej plných a oblých tvarov.Jej telo je samospúšť. -obraciam ho v ústach, doslova ju prežúvam, prežívam, nesiem jej svoje pohľady, ktoré si môže zapísať za  jej najmalebnejšie ušká, ktoré jej dotvárajú dokonale stavanú hlavu a kosti, v ktorej isto nosí poklad inteligencie ženskej, logiky, a uvažovania nad ´priemerom´, nad stádom,nad zbytkom sveta, ktorého odpornosť je s jej dokonalosťou, v príkrom kontraste.Ona sa vyníma všade, v každom človeku, ako som aj ja, na ktorého by položila ruku by určite vznietila oheň, lebo ten z jej vnútorného vnútra priepastného, nad ktorým stojí šlahá vysoko nad priemer stádovitosti a každého hlúpeho a neomaleného kroku, ktorý nekopíruje jej dokonalý zadoček, keď sa hýbe celá jej figúrka, keď sa jej celá prekrásna stavba afektov, ktorou jej telo a jej život je dá do pohybu.