národný satanista

..akoby som to

všetko povedal tak ako aby to ostalo len medzi nami

ako dieťa s kameňa úrazu, ku ktorému príde

vysoko nad Tatrou, ktorá sa delením stravy stala záhadou

keď jej je ukradnuté, že on príde nato, že jej boky sú záhradou umenia

, že umenie sa otvoriť jej výzoru, v ktorom sa uzatvára kruh marnosti bludu

nie je tak skončené ako ten, v ktorého moment, ktorý chce i dá, vedieť zájde

na to, že povie, že sa vynájde, že jej je dosť

krivdy

pravdy tragédie

kým sa pohnú ľady

ale potom možno fakt nešlo o nič iné, že možno fakt nešlo o nič také ako si myslel

ako mi ťa predstavil, že možno ani len len nevedel, že to možno bývalo všetko ináč, ale na slovo

,na ktoré sa nezmohol ani nepočúvol

preto, že len tak medzi nami

muselo to byť len len tak medzi nami

a všetko čo muselo zmysel dávať mohlo a teraz keď som si ju konečne všimol presne

mám pocit,že mi už ide naozaj o ten život len,

že mi už naozaj nejde o nič menej ako život, ktorý mi nikto nevysí ako otáznik

ako únik, s tohoto systému, s tohoto systému,s ktorého úniku byť nemôže

až teraz keď som si ju naozaj všimol čo do pohybov

čo do tvarov, ktorými ona oplýva

som mihol brvou

a vidím,

že prichádzam skutočne o veľa

aj keď už možno nie som tak vedľa ako nikdy

aj keď už nie som tak vedľa ako vždy

keď sa pohli ľady, keď sa stalo zo mnou niečo ´viac´

už len preto, že ona bola pritom

,že ona to videla

, že videla ma za živa

, v tom ako jej prišlo, že jazva, ktorá sa tiahne mojím nebom života

je onou jazvou, ktorú jej dlhujem

pritom o láske nemôže byť ani reči

ani muk

ani

slova

jej áno, jej nie

zmyslom života, ktorý má bytie nemá,

ktorý ma ona, ktorý nemá?

keď je žena životom má preto zmysel?

a bytie?