národný satanista

Ani pojmová syntéza není neomezená, ´absolutní objekt´ syntetické JÁ nepolkne (nepojme); Nietzsche byl ovlivněn koncepcí postkantovce F. A. Langa, který považoval VŮLI za možnost bezprostřední zkušenosti, která je (potenciálně) subjektem i objektem zároveň.

To si tiež vystihol; ´vôľa ako možnosť bezprostrednej skúsenosti´…ako ´možnosť´? Podľa možností? Teraz ťa skutočne nejdem chytať za slovíčka, ale pokiaľ sa tu myslí bezprostredná istota, v poznávaní tak tú Nietzsche vyslovene, že ´neguje´.  Čo myslíš tou ´bezprostrednou skúsenosťou´ presne? Lebo Nietzsche v tom máš úplnú pravdu opovrhuje takzvaným ´sprostredkovaním´.. doslova sa pred ´každým sprostredkovaním červená´.. jeho svedomie.  Červenajúce sa svedomie to je metafora ako ´bič´.., že? V Zarathuštrovi sa potom nečervená  ´poznávajúci´ oproti, ktorému je vlastne človek ´zvieraťom s červenými tvárami´, ale to všetko kôli nadčloveku, pre ktorého bude raz opicou človek, pre ktorého ten človek už opicou aj je. 

Kto je tu teda poznávajúci? Je poznávajúci viac ako človek,v  ktorom sa poznáva? Keď pozerali sme niekedy v minulosti v rodinnom kruhu ´filmy o opiciach´ môj otec často reagoval tým, že ho ´filmujú´…myslíš, že sa opica vidí vo mne ´poznávajúcom´ ako ja v nej ako v ´sebe´ povedzme? Nevedomé ´ja´, alebo ja, ktoré je poháňané vôľou. Teda to ´ja´, v ktorom sa človek ´vidí´? Ale ako sa môžeš ´vidieť´ v ´nevedomom´ hoc aj ´ja´..? To je ináč pekná analógia toho sveta z vnútra ´inteligibilného´, ktorý je ´vôľou k moci´ čo Nietzsche v MDZ opisuje. Ten svet to zrejme bude to Shopenhaverove  ´nevedomé ja´, ktoré je na ´vôľový pohon´. Lenže Nietzsche ten svet vidí síce z vnútra, ale ináč je ten svet predsa len ´pudový´, je ´vypudený´ doslova z vnútra a uvedomiť si ho nevie človek kým obsahuje ´ja´. Pojmová syntéza, ktorou preklenie ´rozdvojenosť´. 

Krize souvisí s kritériem a kritikou. Kritik (z řec. kritikós, krino =´volím, soudím, rozhoduji´); κρίνω = soudce – usuzuji na základě kritéria, tj. měřítka, hlediska srovnání (srovnání něčeho-někoho s něčím- někým jiným-podobným), což je vždy na pováženou, viz výše zmíněná ´přetvářka´. Jakmile tzv. rozumová funkce ´rozhoduje´, tak se vždy nalézá v krizi (řecké crísis = ´rozhodnutí, spor, zápas´. Proto se v Písmu píše:„Nesuďte, abyste nebyli souzeni.”

Taky nevím z které do které, ruka si do úst nevidí a strká mi do úst půst a na rty klade prst… Schopenhauer považoval vůli za sílu nevědomého já.

To si vystihol Ľuboš, že každé porovnávanie je petvárkou, a k tomu ono ´ja´, ktorého silou je vôľa.  A keď sa človek súdi sám? Má tiež byť potom ´súdený´? Alebo poznaj sám seba vlastne znamená ´posudzuj´ sám seba, a v prípade ´Písma´ dokonca ´neposudzuj´, lebo budeš súdený?   

Médium je prostředkem, ale JÁ (jsem) je hologramem BUDU.;  ́budu ́

BEZPROSTŘEDNÍ!

-skúsenosť?

To, že ´budeš´ hovoríš na margo toho ´jazyka´? Na pevnom základe, ktorý, v skúsenosti má protiklady, ktoré ale, v skúsenosti nie sú len v jazyku? Vieš čo sa týka gramatiky povedal Nietzche? Nezbavíme sa Boha kým ´budeme´ používať ´gramatiku´…´budeš´? To je gramatická kategória nie to ´bytie´? To ´bytie´ ako budúci čas?  To ´ja´ hovorí Nietzsche je ´syntetický pojem´ a to ´budem´ je hologramom syntetického pojmu teda syntetický hologram?

Absolútny objekt. To by si mi mal vysvetliť. Absolútny chápem ako ´mimo mňa´ ..ako taký, ktorý je ,…už to opisujem ´ako taký´. Môžem povedať, že ako taký je absolútny? Môžem povedať, že Kristián Č je ako taký absolútny objekt záujmu jednej slečny tým bodom, v ktorom je  jeho ja ´syntetizované´? Tento objekt je saturovaný a jeho subjekt je denaturovaný? Myslíš, že to čo Nietzsche nazýva ´syntetický pojem´/ja; jáství/ znamená, že vôľa je ´potenciálne´ subjektom a objektom? Že keď je povedzme ´žena´, ktorú ´chcem´ objektom môjho ´subjektívneho chcenia´ je možné aby to ´syntetické ja´ preklenulo, lebo ona v ňom tom ja je potenciálne prítomná ako absolútny objekt, ktorý musím mať ja absolútne ako ´subjekt´, ktorý v možnosti chcenia toho objektu už je zahrnutý?

  Ako je treba byť k objektu a subjektu trochu ironický, ale ako Nietzsche sám tvrdí, že Kant chcel ´v podstate´ dokázať,  že zo subjektu sa subjekt dokázať nedá a ani objekt.  Ako viem ako subjekt dokázať ´absolútny objekt´ zo subjektu a zo subjektu subjekt?  Nietzsche netvrdí, žeby svet ´vôle k moci´ mal objektívny charakter, žeby bol absolútnym objektom, žeby bol v nejakom absolútnom zmysle ako tvoje ´ja´, ktoré je hologramom tvojho ´ja´, ktoré bude…. tvojho ´budúceho ja´ keď také niečo viem pojať vôbec ´ja´.. zase. Kto tu koho pojíma? Hologramatický Boh, ktorý narába jazykom, ktorým jazyk narába?

Je mi na nič súcit, ktorý ma nezachráni len poľutuje… zo subjektu sa subjekt dokázať nedá a ani objekt. Ako dokážeš, že zo subjektu vôle máš jej objekt a to potom, že je jedno a to isté?

N považoval VŮLI za možnost bezprostřední zkušenosti, která je (potenciálně) subjektem i objektem zároveň.

Myslím, že Nietzsche v tej ´vôli´ videl skôr rozdvojenosť cez, ktorú mu pomáhal sa preniesť onen ´syntetický pojem´. Žiadnu bezprostrednú istotu nemal. Teda keď myslíš, že vôľa má byť tým subjektom a objektom, nie skúsenosť, alebo čo…