národný satanista

super.

Fajn naša debata pokročila ako čas tohoto života. V pokročilom životnom čase,v ktorom by bolo na čase. V čase na čase, už to je celkom na zamyslenie. Moja úloha na tomto svete je ´neprísť o zdravý rozum´. Ten samozrejme nemám kde by som ho vzal. Ale prečo myslieť proti sebe, prečo myslieť proti vlastnej logike. Teória= logika=svetonázor. Svetonádor. A včera sa stalo, že ma napadlo, že môj život niekam len skutočne speje, že po rokoch ´strádania´, že po rokoch prichádzania o rozum ho konečne nachádzam ten ´rozum´, že ho v sebe len naozaj mám.

Aj keď sa v myslení snáď dopĺňame, tak k tomu kam človek speje a za čím ani neviem zaujať nutne žiadny postoj. Neviem žeby som sa zrodil pre svet, ale nejak si ten ´osud´ človek len vysvetľovať musí keď už sa ´zrodil´. S každou myšlienkou odsúvam nejakú pointu do úzadia. Keď ma to bude žrať dosť dlho tak sa tomu poddám. Nevedomé vedomie, ktoré si ´myslí´. Napokon to vzdám ako všetko vždy v živote.

..k tomu, že pretvárka je porovnávanie sa som sa vyjadril v majle, v ktorom som ti poslal čo to do našej debaty. Tá pretvárka človeka je asi takým panickým strachom spôsobená niekedy. Keď človek cíti, že si neviem medzi ľuďmi pomoci, že si nevie rady. Že si nevie rady zo ´životom´, ktorý je celkom na nič. Takto berie život on, že mu je celkom na nič, ale je tu ešte jemu neznámy; nejaký jemu neznámy ´tretí´, ktorý mu káže brať život z rezervou ´tých pár miliárd´ rokov, ktoré bude mŕtvy, ktoré bol mŕtvy, po dobu, ktorých bude pre tento svet naďalej mŕtvy. Ako napríklad tí starí ľudia, v domovoch dôchodcov, blázni v blázincoch, alkoholici, bezdomovci, šľapky, lúzry, stratené existencie. Celý rad týchto ľudí, ktorí budú, ktorí sú pre tento svet mŕtvi, ktorí sa pre neho nenarodili len mali tú smolu, že sa sem dostali.

Tiež nevie, do ktorej kategórie ľudí patrí, lebo tiež nechápe prečo sa mu stalo, že sa narodil. Narodenie je smrteľný úraz, ale ináč to nejde. Na tento svet sa človek bez toho nedostane. A potom už v tej materialite ako ty vravíš ´mentalite´ už len vymiera, lebo nechce ´byť´ a nechce ´nebyť´. Aké to je keď človek ´nechce byť´?Je podstatné aby človek bol chcel byť? V tom poslednom texte čo som ti poslal sa práve som zamýšľal nad onou otázkou ´hologramatického boha´. Hovoríme tu o jazyku a môžme to formulovať následovne; ´nebol som chcel byť´…, alebo lepšie takto ´chcieť byť som nechcel´. Bol si chcel byť?  Keby som bol vedel, keby som bol ´len´ vedel, že do akého hovna škliapnem tým, že sa ´narodím´, by som byť nikdy bol nechcel. Ale teraz, že už ´som´ , že už som ´na žive´, tak teraz už ´byť nemôžem ináč´, je to presne ako si to povedal v jednom texte ´uchopovať ináč sa nedá´, ale tak nejak si to tam formuloval/prepáč od slova do slova nedržím nič v tej vydutine hlavy/ ..teda formulované ´čo nie je môže byť´ sa hovorí u ´nás´ …je to o ´potencionalite´, je to o tom ako človek ľud filozofuje, že aj filozofia môže byť ´naivná´ ako napríklad lingvistika´. Čo nie je môže byť. Ale keď to nie je, keď povedzme Kristián nie je živý za sto rokov už bude v tom okamihu o sto rokov ´teraz´ po ňom tak môže byť, že o sto rokov bude živý keď nie je živý jednoducho?Čo je na tom, že čo nie je ´môže byť´  pravdy? Kristián je na kolenách pred spoločnosťou, ktorá ho ženie do kúta a nedá mu šancu ukázať čo v ňom je, ale čo nie je môže ešte byť? A kedy a kde to čo nie je môže byť? Kundera povedal, že ´život je inde´..to sa mi páčilo. Čo nie je ´môže byť inde´ možno. Čo nie je tu; napríklad ´žena´, ktorá by ma urobila ´šťastným´ môže byť ´inde´,ale to mne môže byť teda jedno, lebo ja nie som inde. Možno by som Kunderu trošku poopravil a povedal, že ´život nie je nikde´. Byť na žive je ´holá potencialita´. Ale tak ako vo vnímaní človek nemá vnímať ´na ostro´ tak ani v potencialite.