národný satanista

Všetko čo potrebuješ je pohlavná láska. Nie pohľadná láska, ale pohlavná. Ako tá hlavná ulica, v Prešove. PO-hlavná láska. Nechcem sa trápiť s očami na stopkách bez nich, ale v úvodzovkách, v ktorých sa mi ´deje´ niečo, v ktorých sa chytám ´dejovej línie´.  S vedomím ovšem vystupujem na horu a zostupujem z hory, ktorá je mojím regresívnym koncom. Začia—tok konca, alebo regressus ad infinitum.   Fáta morgána. Hneď z rána. Si myslím, že budem nasledovať aj keď som sa nenarodil aby som nasledoval, lebo som pohan. Preto byť späť je divné. Nemálo úsilia, ale už som aj zabudol ti čo som ´ti´ chcel povedať.  Nespája nás nič. Jej holé nohy, alebo vyformovaný zadok asi nebude stačiť na spojenie, ktoré som nadviazal z vonkajším svetom, do ktorého som len zablúdil.

Mám asi depresiu, ale to nič. Všetko je to nič. Toľko by človek vedel povedať aj o tomto celom svete; to nič. Tak asi sa treba stavať k celému svetu, a jeho problému s ´bytím´…pred 35 rokmi koľko mi trvalo sa narodiť. Do tejto zeme, s ktorej si neviem vybrať, že čo chcem byť. Trvalo mi do dnešného dňa od toho dňa 35 rokov sa narodiť od narodenia.

Vlastne od narodenia sa do nevidenia, od vidím do nevidím. Spím od vidím do nevidím medzi štyrmi očami na stopkách. Nedá sa viac povedať, lebo neviem čo viac, čo by som vedel povedať viac-menej, čo by som povedať len chcel. S každým ako každý, s nikým ako nikto. Elementárna jednotka, ktorou je moc. Elementárna ´životná jednotka´. Veda odhaľuje ´ďalšie závažné skutočnosti´, ktoré neberú konca kraja.

Všetko čo prináša ´osud´, čo osud si berie za ´svoje´. Tak tam asi bude končiť všetka sranda, ktorú nikto si nemá zle ´vykladať´, ale pritom je mementom toho, že sa nič nedeje v ´čas´. V čas, v ktorom sa ´deje´ niečo viac, viac menej to čo je jedno nad slnko ako soľ. Poviem si, že žiť sa dá, v medziach, ale jej nohy sú dve brehy, v ktorých sa prelína ´hudba budúcnosti´. Preto stačí zaujať, Iebo človek nepostráda na kvalitách, lebo človek sa nejaví ako ten ´pravý´, alebo skôr ako ´ľavý´. Medzi nohami hudba budúcnosti, v jej torze prítomnosť. Nie je túžba ožratá, ale nechala ti si ju vyžrať. Nabáda, k činu, ktorý rozotne históriu. Možno, ale história je len oponou, ktorú stačí roztiahnuť tak ako tie jej nohy vedúce ku kunde. A potom všade sa dá sústrediť, sústrediť, v každom momente prekvapenia, ktorého okamih pravdy zmení ak nezabije. O zmysle sa môžeš baviť ďalej aj ďalej ide život, ktorý pôjde, ktorý zájde za ´čas´. Veď si nie nesmrteľná ty jedna hus nedopečená. Vidíš ako tráviť svoj čas, a ja vidím ako ti vidieť na očiach čo chceš. A to presne asi chce žena aby si jej plnil čo jej vidíš na očiach. Možno jej tam vidíš samozrejme dušu, lebo od toho ju má, ale môžeš jej na očiach vidieť chtíč k jebaniu čo skôr. O to viac sa musí zdať, že o čo viac svojím ´zjavom´ klame. Pritom si len predstav, že všetko čo myslíš, že je predom vykonštruované, že k tomu budeš musieť dať predom do zálohy svoju tvár na kolenách. Vieš, že ona sa rada by vykúpala v tvojom bazéne, že sama sa pripraví a urobí ááá, aby ju premohol ´chtíč´, chce byť premožená, lebo  chtíč je jej. Nie v mene, ale tam kde sme dvaja sa na jedného nedostáva dosť aspoň pokiaľ ide o vzťah. Na ten môžeš vziať jed, ale neber sa ber sa preč len do tej doby, v ktorej sa otočíš, v budúcnosti, v ktorej sa necháš viesť jazykom, ktorý je predsa len napokon kusom onoho sveta ´vonkajšieho´ ,do ktorého ty nevidíš ako do nejakého mechanizmu.