súhlasím prakticky, ale zase sme na úrovni jazyka.
Prehodnocuje hodnoty v jazyku?
Až to, že niečo dostane nejaké meno tomu dá hodnotu? Ten ´logocentrizmus´ ľudský to, že niekto niečo povie tomu pridá na hodnote, dokonca to zhodnotí?
Jazyková funkcia. O tom, že Boh je gramatika sme sa už bavili sa mi zdá. Jazyková funkcia Boha je dokazovať ´subjekt´ zo ´seba´.Alebo objekt.Som zo seba samého dokázateľný, alebo potrebujem nato vonkajší svet, Boha , alebo vnútornú funkciu ´jazyka´, ako takú ´hyperbolu´, ktorou ´óóópisujem´, že som a s toho som, že myslím?
Týka sa to aj niečoho iného ako jazyka?
Disjunkcia ako prerušenie istej kontinuity medzi ´vedomím a sebou´? Ako jazykový človek, ktorého rany sa zacelili, lebo každé slovo je ranou, alebo ´logocentrickou ranou´,lebo primát hovoreného slova je nad ´nás´… čo chceme zhodnocovať keď veríme v gramatiku?
—to čo je musí byť tým čím nie je do tej miery do akej to o sebe nevie? /mimo normálnych okolností? / Kde je potom ´sebavedomie´?
Myslíš, že sebavedomie je tým čím je lebo musí a byť tým čím nie je ?
What happens by chance = the fortuitous = what happens only once.
„It must be.“ Es muss sein.
This is an important line. What happens by fate = what happens by necessity = what is repeated = that which belongs to the realm of eternal return.
Toto je výňatok s Kunderu. To čo sa deje ´z vôle osudu´–sa deje z nutnosti–čo je opakované–to čo patrí do reálu večného návratu. Tá situácia si kladie otázku, že či udalosť nie je o toľko dôležitejšia o koľko ´náhod´ viac je treba aby sa stala.
The narrator challenges Tomas’s conclusion some time later. „Is not an event in fact more significant and noteworthy the greater the number of fortuities necessary to bring it about?
..a ďalej
„Everything that occurs out of necessity, everything expected, repeated day in and day out, is mute.
Všetko čo sa deje, všetko čo sa deje z nutnosti noc a deň furt dookola, je nemé. To jest nemá ´hlas´.
What happens by chance = the fortuitous = what happens only once.
Čo sa stane ´náhodou´sa stane raz a navždy, alebo raz a naposledy.
Musí to tak byť, lebo to tak nie je?
..s čoho si mám domyslieť ´seba´. Keď vychádzam s toho, že nie som? Tak mi tvrdíš, že viem o sebe len tak, že o sebe neviem? Teda, že úplne všetko sú normálne okolnosti,že len za normálnych okolností mi ´je byť dané´, kým za okolností, za ktorých je to bežné, že nie som /to nemé/ môžem nevedieť, že nie som aby som to bol?
… náhoda, ktorá ´tomu´chcela. Je vecou náhody, že vo veci je náhoda? Keď vychádzaš z hlbšieho poznania ´pravdepodobnosti´. Ale Nietzsché sa uspokojí, s pravdepodobnosťou netreba mu hneď ´celú pravdu´. V čom tá spočíva, že celá pravda, ktorá je náhodou vo veci? Čo som ja vo veci, ktorú posúvaš ďalej, lebo musí byť to čo nie je tým čo je? Z´da sa mi to málo pravdepodobné. Pokiaľ len neviem, že som ani nie som.
Pokiaľ ani len neviem, že som nie som tým čo byť musím, už len s toho dôvodu, s ktorého o sebe neviem, že si svoje ´ja´ uvedomujem, že mimo ´seba´ sa neuvedomuje.
Keď je moje ´ja´ vecou uvedomenia´, keď je moje ´ja´ to racio´, ktoré o sebe nevie, že vie tak si to myslel s tým- to co je, musí být tím, čím není!
..krs
Celá debata | RSS tejto debaty