národný satanista

Táto kunda ti lezie na city,

ti lezie na mozog,

s otvorenými očami pozerá, ale skrze teba

,v jej vlastnom mene ´symbolizuje´

…symbol jej udalosti, ktorú reprezentuje

a komentuje

zo zdaru do nezdaru, a daru do nedaru

veď príčina len má za následok

čo vie ´o´sebe ´vedomie´

…skoro ako povedať, že uvedomenie

sa uvedomiť nedá, alebo že ´seba-vedomie´ sa nevie samo ´uvedomiť´

—-o sebe samo byť

o sebe samo  nebyť

v konflikte

len takom aký si zaslúži

a ona pozerá, že ju si nezaslúži

, že po nej ani netúži

len  lebo je ďaleko ´schránka´ vedomia ´bytia´

schránka vedomia ´bytia´, ktorého nositeľom

je jej nepriateľ, element doby, ktoré žuje

keď sa má dať ´vidieť´, v momente, ktorý pľuje

svoje vlastné slová, ktorých ozveny ho hryzú

do zátylku

bez vedomia ´sily´ seba, ktorej ona nerozumie

lebo nechápe ´monument´ doby sebou samou, ktorá je

na prázdno čo nevysloví nadarmo

s chuťou, v ktorej póze

si sadá na jeho ´prirodzenie´ ,s takým bytia veľkým treskom

ako sa dáva, ktorá sa dáva

v čierno-bielych myšlienkach, s nedobrovoľným zaujatím

,s nedobrovoľným ´úsmevom´, ktorého pohľad si drží od jej tela, ktoré nemá

k dokonalosti ďaleko

..tela prizdobeného náušnicou v samej hube

..byť buď, alebo ako tvár otáznik,

v spočinutí, v ktorom je kultúrny dáždnik príveskom  -prívlastku,

s rezervou, ktorá mu stúpa do ´sebauvedomenia´, na lásku čo nevidí si ďalej od dlhého nosa

a predsa sa musí čumením prezradiť

vsadiť na jedinú kartu, ktorou je láska

,ale nie za pár drobných

zakladanie rodiny a otváranie dverí do ľudského chlieva

tam spieva a láske, ale nie o práci

-aby toho nebolo málo

všetko pokrytectvo,  v jej nie valnom hrdinstve,

v jej nie valnom množstve,

lebo usedavo plače nad rozliatým mliekom, a krvou

, ktorými je sama

,a sama, že nimi je sa počíta pre radosť zo zla a dobra