národný satanista

oči sklené

na výslní vzpriamený čaká

suverénne sa prefláka dotykom času

omylom , v ktorom si spomenie

, že zubu jeho neunikne

, že zubu času jazyka neunikne

jeho politika

vedomia a svedomia

krvilačnej žiadosti

vypovedá mu vojnu ako zmluvu pracovnú

nehodný byť, alebo nebyť

element

,s vedomím tranzitívnym

element surogátu

s elementom smrti

veď život je v jej zastúpení

neunikne pohľadu skrze oko a kosti, kože, mlieka, krve

všetko naváľané cez fúriu jej bytia vedomia

seba, ku ktorému zvyšuje zrak

od oka, ktoré je ako tak

nadužívané ako ten pojem ´sebevražda´

ako ten pojem sám o sebe, ktorým je

celá veda

tak prečo sa ho báť nebáť

jedným dychom

pridávať-spomaľovať,v labyrinte možností, ktoré sú len potencialitou

, trivialitou, istotou, na ktorú vezme striebro ako bič

a cukor

všade, v ktorom na úkor

vednej disciplíny sa, v konflikte vyvaruje varovného signálu od

toho , že do análu vedú všetky cesty, ktoré obchádza

okľukou

celého tela, ktorého vôľa

je jedného mementom  mori

a keď v druhého páre svištia oči vzduchom

všetko je hneď apriori dané

všetko je hneď potom v pravej miere

dané

na koniec, v kontakte

, v pakte

s konečnými dôsledkami jeho zrútenia sa do absolútna

.

ako žena,v ktorom ho má dať

, ktorom sa on váha stať

jedným okamihom

nohou

v myšlienkach

sám sebou…