hlas ľudu; zdravá sedliacka fantázia

8. septembra 2015 13:32, Prečítané 1 596x, kristchortura, Nezaradené

Všetko čo si myslím je na môj úkor.

Všetko čo chcem je na môj úkor.

Skôr/neskôr príde otázka, ktorú nemám. Nemanipulujem, s jeho koncom. S jeho vedomím, s jeho uvedomením si ´seba´; v konečnom dôsledku si každý uvedomí ´seba´, v konečnom dôsledku, v ktorom domýšľa zmysly. Domýšľa ich teda do konečného dôsledku, v ktorom sa ´uvedomuje´. V konečnom dôsledku sa ´uvedomuje´,v konečnom dôsledku, teda pokiaľ ide o mňa ja už som v koncoch. Každý dôsledok, ale je konečný. Každý dôsledok, ktorý nie je večný je konečný. Dôsledok, s konečnom platnosťou večný, ktorý nie je ako ten kruh. Kruh, ale nie je domysliteľný dokonca sa domyslieť nedá ? Kruh nemá konca, v sebe samom ? V kruhu, v ktorom je jeho stred ? Zo stredu je kruh opísaný ? Povedzme, že zo stredu je kruh, v konečnom dôsledku opísaný. Že z jeho samého stredu sa kruh dá opísať, v konečnom dôsledku,v ktorom je domyslený dokonca. Tento koniec, v ktorom on je je tam za tým ´človekom´. S toho konca na začiatok, ktorý je konečný dôsledok. Tak by sa dalo povedať, že začiatok je vlastne konečný dôsledok všetkého ´bytia´. Presnejšie, že ´začiatok konca je konečným dôsledkom kruhu´, v ktorom opisuje človek svoju dráhu ako pri vedomí seba, ktoré nemá.

Ako nemá, keď je, s kruhom spojený ´mimo´ neho? Je kruh jediným vedomím ´seba´, v ktorom človek prichádza k sebe, v dokonalosti? V dokonalosti ´sebazapretia´, ´sebazabudnutia´, ´sebazničenia´. A s toho vedomia seba nemusí nutne plynúť ´poznanie´seba? čo zákon to zákon schválnosti, v ktorom sa kruh skracuje teda ukracuje sa z neho. Jazyk, ale na tom nie je o nič viac lepšie. Seba-poznanie je formou sebaklamu. Takto si to vysvetliť mal Čioran. Tvrdí, že sebapoznanie je contradictio in adiecto teda rozpor o sebe sám. Z blízkej budúcnosti, v ktorej sa by to do človeka nikto nepovedal. Do budúcnosti, do minulosti, do prítomnosti. V každej s týchto troch rovín ´vnímania´ sa človek ´vníma´ spätne, vpred, alebo do prítomnosti. Ako, ale sa vie človek vnímať do prítomnosti, ako sa človek vie vnímať ´do súčasnosti´? Nie je súčasnosť priestorom na tej úrovni, v ktorej on dostáva ´vizuálnu podobu´, alebo ´formu´ nejakého ´abstraktného vizuálu´, v ktorého rituále sa dokazuje ´pripodobňovať, v rituále, v ktorého forme sa dokáže pripodobňovať?

Nie je forma existencie ako forma existencie, ktorú myslí. Zdravý zvierací rozum je ako zdravá zvieracia fantázia. Ten človek vraj stratil a nahradil zdravý sedliacky rozum zvieracím rozumom zdravým. Rozum ma zviera. Rozum má zviera. Zviera s rozumom, ktorý nemá ´sebe´ rovna. Nemá s rozumom nič spoločné, ale meno, ktoré nemá rovno ´dáva´. Bez duše, alebo tela nie je rozum ako rozum, ktorého ´večnosť´ nezatvára oči, ktorého slepota je z jeho podstaty, v pravde realitou, alebo estetickým obalom.
Extatickým reálom. Je celý reál nejaký ten obal? Vystupňovaná stavba ´bytia´, a ´života.´ Život, ktorý sa ´stupňuje´ stále do nemoty sa stupňuje,ale realita, ktorá sa ´uvedomuje´ je ´ empíriou´? Empirický je, ale každý ´jav´. Nie je dôsledok ako dôsledok, v ktorého ´bode a priestore´ bude on konečný. V komerčnom dôsledku. V jedinom jednom ´estetickom fenoméne´. Nepovedal, ale by že estetickým fenoménom môže byť aj život, keď je ten život živlom?A aký má zmysel živel, ktorý je životom a potom estetickým fenoménom?Estetické je všetko čo je svojho druhu ´fenomenálne´,alebo všetko čo je reálne je nejakým spôsobom nejak fenomenálne?Zmysel teda živel menom život, ktorý je estetickým fenoménom, ktorý vzniká za daných ´mocenských pomerov´. Stavba, ktorou je život je stavba afektov. To určite, že život je stavba afektov, ktorá je z fenomenologického hľadiska ´živelná´, lebo je v nej vždy ´prítomnosť´. Ináč povedané je táto predstava chápaná tak, že prízemie tvorí minulosť, prvé poschodie prítomnosť a strechu, s podkrovým tvorí budúcnosť. Budúcnosť je najvyššie, lebo naše ašpirácie pre budúcnosť sú vysoké. Podobne aj kultúra, ktorá môže byť vysoká a nízka. Kultúra vysoká je hore kým kultúra nízka je dole. Hore-dole a medzi je vždy prítomnosť, prítomnosť tvorí nejakú medz. Keď hovorím, že fantázii sedliackej sa medze nekladú tak sa nekladú ani prítomnosti. Pokiaľ tá prítomnosť samotná netvorí medze. Medze vonkajšieho a vnútorného, alebo medze do seba obráteného a zo seba vyvráteného.Môže človek vyvrátiť svet?Je svet vyvrátiteľný?Keď už myslíš nato, že svet je len ilúziou, že tu existuje oných ´milión závojov svetla´, ktoré halia každú myšlienku do nejakej iluzórnej podoby…keď považuješ každú myšlienku za iluzórnu.

Nepovedal by som, že vedenie ´zmyslu´ niečo na niečo mení. Čo je život podľa ´zdravej sedliackej fantázie´? Nie náhodou zmena? Nie je náhodou zmenou, ktorá sa večne opakuje? Pre zmenu sa Nietzsché na zem ´večne vracia´. Večne sa vracia na Zem, alebo sa vracia na Zem pre zmenu, ktorá je večná, a potom odchádza ´po zmene´?Túži po zmene, ale len preto, že všetko je zmenou a to večnou? Potom nie je po čom túžiť, lebo všetko sa mení večne a je to povaha ´sveta´ tá zmena, ktorou Nietzsché myslí ´večný chaos´. Ale napriek tomu ´v´ tom nájde ´opakovanie´. Všetko sa večne opakuje, ale je to dané zmenou. Je to dané chaosom, ktorý sa večne opakuje, lebo sa opakuje ´v´sebe samom. Nemôže potom povedať, že Nietzsché je neopakovateľný, že jeho chaos je v ňom, lebo ten chaos je daný večnou zmenou, ktorá sa večne opakuje, ktorá je večná, lebo je večné povedomie o zmysle,ktorý je celým zmyslom života ´fenoménu´ daný,lebo fenomén je suverén. Kým sa celým životom a celým telom ´píše´ tým sa dá do toho písania ´vkladať´ aj ´zmysel´, ktorý by mal ´celý mať život´, ktorý by mal byť ´celým zmyslom života´, ktorý človek len nežije ´celý´,lebo žiť život celý nejde, lebo ´život celý žiť´ je úmerné kvantu moci a od tej moci ´zbytok´ je zbabelosťou. Povedzme, že celý život celého kozmu, že je kvantom moci a vôle k nej. Hovoríš,že večnosť nie je kategóriou, ale moc kategóriou je? Ako kategorický je skutočne kategorický imperatív, keď z vlastnej vôle k moci je žena nad mužom?Je to energia, ktorá ich bezprostredne spája, v jednotu ´celku´ života? Keď je život ´celý´ znamená, že je ´jednotou´? Povedzme, že nedokáže žiť život celý, a to preto, že ho nedokáže žiť ´v jednote´. Slovami inými nežije ´celý život´,ako jednotu ´zmyslu´ toho života,ktorého ´chcenie´ tvorí jednotu len ako slovo. Len ako ´slovo´,lebo slovo je len ako. Ako len slovo, len ako slovo.

Kritérium vysloviteľného Ľuboš? Čo je kritériom vysloviteľného a čo kritériom nevysloviteľného? Spola živý svet, a spola mŕtvy svet. Svet netvorí ideálnu jednotu živého a mŕtveho. Ja pospolu zo svojou mŕtvolou,ktorá sa pre mňa chystá ešte nie sme ´jeden človek´, lebo táto jednota nie je ´ideálna´. Nietzsché povie,že ´myslieť neznamená byť´. To má asi pravdu, lebo v konfrontácii zo živým je mŕtvola predsa len nejaká nesvoja. Čia je tá mŕtvola teda, keď nie je svoja? Do čieho tela túto mŕtvolu možno zaradiť, alebo do akého človeka, by sa mala táto mŕtvola vložiť? Mŕtvola sa ti povie ľahko ´je celá nesvoja´. Ale ako celá nesvoja keď som jej odrodou? Veď to nakoniec povedal,že živé je odrodou mŕtveho. Mŕtve. Že nie je mŕtve ako mŕtve, ale že mŕtve je relatívne živé pokiaľ tvorí zo živým jednotu, v ktorej sú svoji. Teda ja a moja mŕtvola sme ´svoji´. Ona patrí ku mne a ja patrím k nej. Jednoducho k sebe patríme. Ale nie ideálne. Tento ideál musím ako povie Nietzsché prekročiť. Musím prekonať ideál doby teda to v čom som dieťaťom svojej doby, v čom jej dlžníkom. To je moja najťažšia skúška a tým som promovaný do filozofického stavu.

hlas ľudu; zdravá sedliacka fantázia 2015-09-08T13:40:12+02:00 Zend_Feed_Writer http://debata.pravda.sk/debata/blog-kristi-280-2015-09-08-hlas-ludu-zdrava-sedliacka-fantazia/ Pravda.sk debata@pravda.sk http://www.pravda.sk