národný satanista

Myšlienka stará ako ľudstvo samo;´ technológia je barlou chorého zvieraťa´ a nie ´víťazstvom inštinktu´ ?

Myslel snáď Nietzsché, že inštinkt nakoniec je stádom? dobre, ale zároveň je inštinkt najinteligentnejším ´druhom´ inteligencie? Prečo nie rodom? Prečo nie je inteligencia ´rodová´, alebo ´rasová´? Prečo nie inteligencia ´stavom´, prečo nie je inteliencia ´surogátom´? Inštinkt zvíťazil? Ako stádo? Umelá inteligencia, alebo najvyšší druh inteligencie, ktorou je?

„Slovo je řádem bez rodokmenu.”  (R. Alleau)

Súhlasím, že slovo je radom ´inteligencie´ bez rodokmeňa, ale čo je rodokmeň? Rodová línia. Stúpajúca, alebo klesajúca rodová línia.

Rodokmeň, ktorý je mimo ´rad slova´? Línia života je len jedna, a táto línia si nájde cestu z nevedomia ´seba´.

Inštinkt zvíťazil, ale nie na poli technológie. Existuje technologický inštinkt? Nietzsché píše ´vo veciach morálky´zatiaľ víťazil inštinkt, alebo ako to nazývajú kresťania ´viera´, alebo ako to nazýva on, ´stádo´. Stádo je teda riadené inštinktom, lebo človek je riadený inštinktom, a človek patrí k stádu, alebo k ´socialite´, lebo je ´sociálnym zvieraťom´, alebo ´inštinktívnym zvieraťom´. Celý zvieraťom je človek jeho menom, ale kto mu to meno dal?

O morálke , o mor-álka. Si mojím ´morom´, mojím morom, s ktorého ošaliem. Si mojím zmýšľaním ´morálnym´, ktoré je nebezpečné, lebo ísť proti inštinktu je nebezpečné, lebo ´dejiny´, lebo ´história´ človeka išla proti nám, a všetko išlo vždy proti nám, ale toto rozhodnutie/antikrist/ je vyvolané proti tomu všetkému; teda proti histórii, proti realite, proti času, proti fakticky všetkému je vyvolané toto rozhodnutie, ktoré stavia Európu a jej vôľu pred fakt zániku. Chce jej vôľa zánik? Chce jej vôľa vznik? Chce jej vôľa aby sa choré zviera narodilo na novo? Choré zviera sa vždy rodí na novo, ale vždy po starom. Vždy nanovo, ale vždy po starom, po ktorom je on.

Rod je metafora, ale metafora je rasová, keď príde k tomu, že ´rasový je metabolizmus´. To je ono tempo jazyka, ktoré skracuje ´dorozumievanie´, ktoré ´spája´ ľudí. Rodokmeň nie je ´metaforou´, lebo kmeň nemá rod? Druh inteligencie

tím začíná naše poznání: kategorizováním a rozlišováním

rodů

“ Rasa → z lat. ratio (=úroda), rod a růst, to je evergreen, ty třídní antagonizmy (kmeny, rody, čeledi, druhy, další úlety a který jsi ty?”

Určite je metabolizmus rodový kmeň? Je metabolizmus kmeňu rodu? Kmeň sám o sebe je druhom rodu, ktorý kategorizujeme, a rozlišujeme? Prečo nehovoríš ´rečou môjho kmeňa´? Zrejme sa na kmene isto naďalej rozlišujeme.

Rozum je nástrojom inštinktu, ktorý je ´rečou jeho tela´ teda ´kmeňa, ktorý hovorí rečou jeho tela´, ktoré nepatrí k stádu, lebo ´stádo´ je davom a dav, alebo stádo ´reaguje´ pomaly, alebo ´inštinktívne pomaly´. On do toho zamotá aj jazyk. Inštinktívne pomaly, ale jazyk, ktorý metabolizuje tempom akým sa skracuje história je procesom tohoto skracovania ´vydaný na nemilosť a milosť´.

Zmýšľať o morálke nebezpečne? Znamená zmýšľať o morálke inštinktívne. Zmýšľať inštinktívne znamená ´druh inteligencie´. Žeby intelekt bol druhom inštinktu? Nedá sa spochybniť. Byť ´inteligentný´, ale neznamená to isté ako byť ´intelektuálny´, lebo intelekt sa priamo inteligencii nerovná. Treba počúvať ´inštinkt´. Inštinkt, ktorého vedomie ´siaha´,ale jeden nevie čo skôr a čo neskôr. Pozdné ´inštinkty´. Pozdné až opozdilé. Studenejší ako smrť. Sebavedomie, ktoré konca kraja sa nedoberie. to s tým domýšľaním ´zmyslov´ sa odvíja od toho asi, že si doberá ´zmysly´, že si doberá sebavedomie, ktoré je ´zmysluplné´. Je sebavedomie ´zmysluplné´? Alebo skôr zmyslu prázdne? Podľa Budhistov to druhé. Človek ku svojmu zdokonaľovaniu sa ´sebavedomie´ potrebuje, ale do stavu dokonalosti, alebo smrti či nirvány, s ním nedospeje, lebo v tomto najvyššom stave sa musí oslobodiť od toho ´zdania´, ktoré pre normálneho človeka tvorí jedinú ´realitu´.

Zbieram životné porážky ako niekto skúsenosti, lebo každá skúsenosť, ktorá nie je dosiahnuteľná apriori je porážkou. Skúsenosťou sa poznávaš len do tej istej miery, v ktorej strácaš ´sám seba´ čiže, v ktorej prichádzaš o seba, alebo o ´sebaklam´, ktorý za normálnych okolností ´výplňa tvoje vedomie´, ktorý tvorí tvoju náplň myšlienkovú.

Preto, že človek existuje, že neexistuje mimo neho nič čoby nebol snáď Čioran poukazuje na ony ´normálne okolnosti´, za ktorých vôbec nevie, žeby existoval. Je to, ale tak najskôr, že tie normálne okolnosti sú za také brané, v tom zmysle, že nič nie je ´mimo nich´, že ´mimo človeka´ nie je nič čoby nebol teda ako čo by ´človek´ neexistoval. To sa snáď nedá vysvetliť, v takom zmysle, že človek by nemal byť ´bez vedomia´ seba za normálnych okolností, za ktorých ho má, ale on ho nemá za žiadnych okolností to vedomie seba, len za tých normálnych verí, že mimo seba nemá nič okrem čoho čo by nebol ani nie je, lebo za iných ako normálnych okolností to, že okrem seba o sebe nevie vie, len keď tie okolnosti nie sú ´normálne´ teda keď je ´mimo ´takých okolností, ktoré by mohli o tom, že je vôbec ho ´spraviť´ teda vie.

Preto, že ´človek´ chce nato, žeby bol musí chcieť? Každá vôľa ako ju Nietzsché nazýva ´vývojovou´ je onou špirálou ´vývoja´chcenia. Keď máš napríklad to, že ´si´, že chceš aby si bol, že chcenie nie je dostačujúce k jednaniu tak nie je ani ten špirálovitý pohyb vôle k moci nijak ´uvedomovaný´ ale môže ísť o vývoj, lebo vývoj vôle k moci ide rozhodne stupňovito. Život sám je vôľou k moci, svet atď, lebo všetko čo sa vyvíja sa vyvíja ´usilovaním´ o moc. Nie je teda ´život´ mimo onu kvantitatívnu zmenu, ktorou je nič než zbabelosťou? Mimo onen kvantitatívny rozmer, alebo kvantov skok, ktorým je opísaný kruh moci? Keď je ten kruh, v ktorom sa človek poznáva, v ktorom je jeho ´bytie´ opísaný zvonku potom je človek, v kruhu vždy tým zvieraťom, ktoré je bez ´mála´ sebou. Je sebou bez toho mála, v ktorom bolo počaté, v ktorom bolo počaté z mŕtvych, ktorých si zo sebou dovlieklo. Vlečie svoju dušu, ale tá pokiaľ viem je niekoľko duší za pravdou. Koľko duší za pravdou je duša človeka, ktorý je zvieraťom, v ktorom sa človek ´rozpoltil´? Hľadá jednotu všetkých zmyslov, v ktorých ´je zviera celé´, ale to celé zviera tu musí byť predovšetkým, lebo kde inde by bolo, keď je tu menom človeka? Každé, ale zviera, v mene človeka je ´celé´. Ten kruh, ktorý opisuje, v ktorom sa narodilo, ale ktorý sa za ním zavrie predsa len zvonku, lebo taká je ´smrť´. Neuzatvára život človek z vnútra. Vnútro nie je preto ´hlboké,´aj keď do Zarathuštrovho vnútra padajú ´moderní ľudia´ ako kamene do studne. Padajú tam vo dne a aj cez noc. Vždy len padajú a padajú. Padajú ich na milióny, padajú ich na celé miliardy. Tak a tak sa vaľte ´veľké a malé prúdy´. Tak a tak ako si rieka nájde cestu do mora si život nájde cestu k sebe.

Zmena;filoz. prejav pohybu hmoty

Zmena môže byť habituálna. Keď život nie je ničím iným ako zmenou a ako zmenou vedomia napríklad je tá zmena, v pohybe. Je v pohybe, lebo tak sa skrze tento pohyb táto zmena ´vedomím´, v poslednom základe opakuje. Má preto zato, že ´zmena je život´, lebo nakoniec ´život´ nie je nič iné ako ´prejavom pohybu hmoty´..Len, že je ten život, v tej hmote, keď ho do posledného základu nevieš ´pozorovať´? Mal by si si cibriť ´pozorovací talent´ a zistiť kto pozoruje a kto je pozorovaný. Preto sú u ´putnika´ vždy dvaja, že jeden pozoruje a jeden je pozorovaný. To sú dvaja, ktorí tvoria ´dušu´ pútnika. ´Priateľ´ je vždy ten tretí, ktorí je medzi nimi ako tretí medzi inými dvoma. Do paroma. Preto je človek každý jeden každý druhý, lebo je jeden aj druhý. Teda pre druhého je jedným a pre jedného druhým.