Nebyť, v tom, že som i nebyť,v tom, žeby som bol?
..Vždy si ber tú najťažšiu cestu k cieľu, ktorého sa domýšľaš
oproti koncu, v ktorom sa ´idealizuješ´. Idealizmus je tiež spôsobom myslenia. Aj Platón bol subjektívnym idealistom. Do toho, že čo chcem zapadá celá rada ´záverov´. Vychádzam, s toho, že si uvedomujem spätne, že spätne chápem, ale to vzhľadom len do toho momentu, v ktorom už som prekročil ten bod, s ktorého by sa ešte dalo vracať.
Nová kríza, ktorej sme sa už ani nevedeli ´dočkať´, a tentokrát sú to ´emigranti´.
Máme tú krízy ´ekologické´, ´finančné´, ´ekonomické´, ´emigrantské´… svet, alebo zem je v kríze, a Európa stojí pred pádom. Mocnosti sveta, ktoré ju postavili pred rozhodnutie, že či chce zaniknúť, že či jej vôľa chce zánik si sú toho dobre vedomé, že dni jednej Európy sa končia. Európa nebude jedna, a na tejto kríze sa ukáže, že Európa jednou ani neostane. Táto novo vyvolaná kríza, alebo rozhodnutie pred ktoré je Európa postavená bude jej osudným tak ako Sodom tohoto moderného sveta ju pohlcuje ako ju pohlcuje od základov, v ktorých sú všetky sny a nádeje spálené, v kríze, ktorá pre Európu môže znamenať nový holokaust.
Nad Európou sa vznáša ťažký mrak, ktorý sem dovial z neba Sýrie. Nespočet, ktorého sa človek nenadial. Veľké vlny, ktoré nebudú jedny. Veľká vlna, ktorá je vlnou zla tohoto sveta sa vyvalí na Európu, ktorá neostane jedna. Rozpadne sa, v hre boja vôle k moci, v ktorej bude človek dúfať, ale nikdy nie veriť, v ten splnený sen ´zjednoteného európskeho človeka,´ ten sen, ktorý môžeš snívať pokiaľ sa z neho nepreberieš.
Platonické sebauvedomovanie,v každom zmysle, ktorého života mu budiž daný. Európu môžno ešte nabijú na ten kríž, ktorý nesie každý ovčan, s hubou zavrenou, v ktorom vidí spásu pre ´ľud´, ktorého vyvolení sú už pred bránami. Naši nepriatelia už stoja na našom prahu,aby ich dlhé meče, v oblúkoch ktorých opisujú našu smrť uzreli svetlo na svojich čepeliach, ktoré chcú krv prvorodených. Prvorodených krv potečie, a potečie prúdmi, ktorými sa valia. Všetko je preč, v myšlienkach,v ktorých sa nebojí dotknúť jej bytia tak ďalekého ako je blízke. Ešte si dávať pozor na seba v čejsi láske, ktorá šliape si po krku.
Nietzsché; z nedostatku lásky nás kresťania dnes už neupaľujú…
Celá debata | RSS tejto debaty