..tvoja mater i horizont nádeje, v mieste kde si ustelie v mieste kde sa posmeje dnes naposledy ako by sa nič nechýlilo ku koncu ani čoby sa nerobilo vrele obete čo nevidieť prídu čo nevidieť zájdu

Po nejakom čase som znova nadobudol vedomie. Ľuboš mi tvrdí, že obraz, v ktorom údajne som sa ešte nerozpadol. Nebyť, alebo byť je úplne postrádateľná otázka. Pretože bytie je postrádateľné nemá nebytie o nič väčšiu váhu? To sa musel pýtať niekto kto považoval Zem za ľahkú? Považoval jej ´bytie´ za ľahké preto je neznesiteľná ľahkosť bytia vlastne smrť? […]

Ja obrazoborec, ktorý som zboril obrazy, v chrámoch, ktorý som zboril modly, ktorý som zboril som ja obrazoborec; štát, v štáte. Hlava, v hlave, srdce, v srdci, duša, v duši. Striebro,v krvi, a život v prdely. No všetko, keď dáš na vodu, po ktorej pôjdeme, a na konci vodného lona sa zídeme, a na konci sa zídeme, o preteky s časom, v ktorom sme dokonca dohodnutí na jednom […]

Myšlienka stará ako ľudstvo samo;´ technológia je barlou chorého zvieraťa´ a nie ´víťazstvom inštinktu´ ? Myslel snáď Nietzsché, že inštinkt nakoniec je stádom? dobre, ale zároveň je inštinkt najinteligentnejším ´druhom´ inteligencie? Prečo nie rodom? Prečo nie je inteligencia ´rodová´, alebo ´rasová´? Prečo nie inteligencia ´stavom´, prečo nie je […]

Zbieram životné porážky ako niekto skúsenosti, lebo každá skúsenosť, ktorá nie je dosiahnuteľná apriori je porážkou. Skúsenosťou sa poznávaš len do tej istej miery, v ktorej strácaš ´sám seba´ čiže, v ktorej prichádzaš o seba, alebo o ´sebaklam´, ktorý za normálnych okolností ´výplňa tvoje vedomie´, ktorý tvorí tvoju náplň myšlienkovú.

„Pojem získáváme jedině přehlížením všech individuálních rysů, tím začíná naše poznání: kategorizováním a rozlišováním rodů, což je sice svévole, ale pokud neplatí tato konvence (nazývaná pravdou), pak je všechno lidské žití nejisté…“ (F. Nietzsché) Paradoxne ten istý ´autor´ Nietzsché vyhlásil, že ´rod je len metaforou´. Preto by sme si to […]

Dodnes neviem a nepoviem ti prečo by som mal prísť na svet. Nie som na svete,a neviem, že prečo by som do sveta chodil. Od kedy viem, že viem, že nič neviem. Prichádza ten pocit ´vážnosti´. ´Vážnosti´ života, lebo končí smrťou. Keby život smrťou nekončil ani by asi nebol vážnou vecou, a všetci by ho žili pre srandu, alebo zo srandy sa ťažko povie. Mne sa povie […]

..znova tie slová,v hudbe tónov znova tie slová, v ktorých vyvolávaš myšlienky u ich zakliatych tiel, ktoré nikto nezlomil ako to jej s tempa života, ktorého bytie je v rozpoložení ,v tempe v akom sa žení tvoja krv je všetko opísané ako nič a nič opísané ako všetko v jedinom dychu a dychom jediným jej,v ktorom minulosť,prítomnosť, a budúcnosť tvoria križovatku […]